dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute;
zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami;
zámka na d-ách
● niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa;
rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne;
→ držať niečo ako hluchý d.;
mať otvorené d. niekde voľný prístup;
ukázať niekomu d. vyhodiť ho;
hrub. tam sú d.! choď(te) von!
dvesto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200: d. vojakov, d. rokov;
d. tisíc (i dvestotisíc);
chlapci dostali po d. korún
dvestoročný príd.
1. trvajúci 200 rokov: d. úsek dejín
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
dvestotisícový príd.: d. majetok s hodnotou 200 000 korún;
d-é mesto s počtom obyvateľov 200 000
dvere dvier/dverí I ‑ami/‑mi mn.pomn.ž.; dverový, dverný
dvesto čísl.neskl.
dvestokrát, dvesto ráz čísl.neskl.
dvestotisíc čísl.neskl.; dvestotisícový
dvetisíc čísl.neskl.