dno -a dien s. spodná plocha niečoho, najmä nádoby, priehlbiny, vodnej masy: d. pohára, doliny, mora;
klesnúť na d.;
nádoba obrátená hore d-m;
pren. dosiahnuť (ekonomické) d. najhlbší (ekonomický) úpadok
● byť na dne v kríze (duševnej, finančnej ap.);
rád pozerá na d. pohárika pije;
kniž. → vypiť kalich horkosti, utrpenia do dna;
remeslo má zlaté d.;
dnový1 príd.
dnový2 príd.: d. výpust;
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dno ‑a dien s.; dnový; dienko ‑a ‑nok s.