dialektika -y ž.
1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu
2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
d. poznania a praxe;
dialektika ‑y ž.; dialektik ‑a mn. ‑ci m.; dialektička ‑y ‑čiek ž.; dialektický; dialekticky prísl.