Pravopis slova „ connaître le bon et le mauvais côté de (qc) ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• colnica -e -níc ž.

  1. budova, miestnosť na colnú kontrolu

  2. colný úrad

• colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• colný príd.: c-á kontrola, správa, c-é vyhlásenie

• combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami

• // combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere

• corgonisko -a s. i m. zvel.

• corgoň -a m. hovor. expr. odrastený, veľký chlapec, mládenec;
  pejor. nadávka: dlhý c.;
  ty starý c.;

• coulomb [kulómb] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. náboja v sústave SI, zn. C

• country neskl., countryový príd.: c. festival

• country [kán-] neskl. ž. (angl.) hud. populárna hudba v štýle amer. folklóru: mať rád c.;

• cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

  ● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
  neustúpiť ani o c. ani trocha;

• cólový príd.

• cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

• čo

  I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.

  1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
  čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
  hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
  čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?

  2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!

  3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
  rob si, čo chceš;
  čo sa vlečie, neutečie;
  robí, čo mu sily stačia;
  čím sa previnil, tým je potrestaný

  4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
  kniha, čo si mi požičal;
  to je ten, čo ušiel

  5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo

  6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
  (ne)mali čo jesť

  ● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností

  II. spoj. podraď. uvádza vetu

  1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
  odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
  bol smutný, čo ako sa premáhal

  2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
  odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
  v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty

  3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
  deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo

  4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo

  5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál

  6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem

  7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap

  III. čast.

  1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!

  2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?

  3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
  robiť čo najlepšie

  4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň

  5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
  keby mi čo (i) len prsteň kúpil!

  6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš

• čo-to zám. neurč. hovor.

  1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

  2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

• čoby, expr. i čožeby čast. (obyč. v replike) hovor. vyj. rázny zápor, odporovanie, popieranie; veru nie, kdežeby: č. som nerozumel;
  to je náhoda – č. náhoda! plačeš? – ale č.

• čochvíľa prísl.

  1. o chvíľu, onedlho, čoskoro: č. bude noc, č. sa začne schôdzka

  2. každú chvíľu, často: priatelia ma č. upozorňovali;
  č. sa obzeral

• čokoláda -y -lád ž.

  1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y

  2. mliečny nápoj z nej: hrnček č-y;

• čokoládový príd.: č-é bonbóny, č-á vôňa;
  č-á farba tmavohnedá ako čokoláda

• čokoľvek čohokoľvek zám. neurč.

  1. hocičo: nech sa stane č.;
  nebude sa zaoberať čímkoľvek

  2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: vedel všetko, na č. sa ho spýtal

• čoraz prísl. (s 2. st. príd., prísl. al. neurč. čísl.) čím ďalej: je č. krajšia, pracuje č. lepšie, č. viac

• čosi čohosi zám. neurč.

  1. niečo, dačo (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): č. iné, č. veľmi dobré, premýšľa o čomsi

  2. hovor. má význ. neurč. čísl. a) trocha, málo: je č. starší od teba b) veľa: tá sa č. navyšívala

• čosi-kamsi zám. neurč. hovor. o chvíľu; zrazu: pozvŕtala sa a č. zmizla

• čosi-kdesi zám. neurč. hovor.

  1. o chvíľu; zrazu; čosi-kamsi: č. je tu večer

  2. niečo, čosi: č. som o tom počul

• čoskoro prísl. o krátky čas, onedlho: č. bude noc