buch cit.
1. napodobňuje temný zvuk pri údere, páde, výstrele, výbuchu ap.: b., b. na dvere
2. naznač. buchnutie: Jano b. suseda do pleca
búchať -a nedok.
1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!
2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)
3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha
4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta
● expr. b. do sveta tárať;
buchnátovať nedok. expr. dávať buchnáty: chlapci sa b-li
dok. buchnúť -e -ú -chol
// buchnúť sa
1. udrieť sa: b. sa do kolena
buchtička -y -čiek ž. zdrob. k 1: → dukátové b-y
bučať ‑í ‑ia dok.nedok.
buch cit.
búchačka ‑y ‑čiek ž.
buchar ‑a L ‑e mn. ‑y m.
búchať ‑a ‑ajú dok.nedok.
búchavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
buchkať ‑á ‑ajú dok.nedok.
buchnát ‑a m.
buchnátovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
buchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.; buchnúť sa
buchot ‑u m.
buchotať ‑ce ‑cú ‑tal ‑cúc/‑tajúc dok.nedok.
buchta ‑y ‑chiet/‑chát ž.; buchtový; buchtička ‑y ‑čiek ž.
búčik ‑a, búčok, bučok ‑čka m.
bucko ‑a mn. ‑ovia m. (dieťa)
bucľatý; bucľato prísl.; bucľatosť ‑i ž.
Buclovany ‑vian L ‑och m.mn.pomn.; Buclovanec ‑nca m.; Buclovianka ‑y ‑nok ž.; bucloviansky