bubeník -a mn. -ci m.
1. hráč na bubne (v hud. súbore)
2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy
bubienok -nka m.
1. zdrob. k 1
2. blana v uchu medzi zvukovodom a stred. uchom: ušný b.
3. tech. valčeková súčiastka niekt. prístrojov
bublinka -y -niek ž. zdrob.
bubnový príd.: b-á práčka;
bubeník ‑a mn. ‑ci m.; bubenícky; bubeníček ‑čka mn. ‑ovia m.
bubienok ‑nka m.; bubienkový
bublanina ‑y ‑nín ž.
bublavý; bublavo prísl.
bublať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc dok.nedok.
bublina ‑y ‑lín ž.; bublinový; bublinka ‑y ‑niek ž.
bubnovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
bububu, bu-bu-bu cit.
bubák ‑a ANmn. ‑y m.