bielo prísl. k 1;
bielo-červený príd. biely a červený (z 2 farieb): b-á zástava
bielohlavý príd. majúci bielu hlavu: b. starec
bielorusky prísl.
bieloruský príd. k Bielorus, Bielorusko: b. jazyk;
bieloruština -y ž. bieloruský jazyk
bielosť -i ž. k 1
bielovlasý príd. majúci biele, šedivé al. plavé vlasy: b-á starenka;
b-é dievča
bielogvardejec ‑jca m.; bielogvardejský