abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);
abdikačný príd.
abecedne prísl.: usporiadať a.
abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;
abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;
abiturientka -y -tok ž.;
abiturientsky príd.: a. večierok
abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť
abnormálne prísl.: a. veľký;
abnormálnosť -i ž.
abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;
abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);
abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert
abonentský príd.
abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)
abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny
abrazívne prísl.;
abrazívnosť -i ž.
abreviácia -ie ž. skratka v písme;
abreviačný príd.
absces -u m. lek. hnisavé ložisko
absencia -ie ž.
1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.
2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;
absenčný príd.
absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova
absolutisticky prísl.
absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;
absolutizácia -ie ž. absolutizovanie
absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;
absolutizovať nedok. i dok. pokladať za absolútne platné
absolútne prísl.
1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.
2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
a. bezpečný;
absolútnosť -i ž.
absolútny príd.
1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
filoz. a-a pravda;
fyz. a. bod mrazu;
geogr. a-a výška nadmorská
2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
a. sluch;
chem. a. lieh stopercentný alkohol
3. neobmedzený: a-a moc;
absolutórium -ia D a L -iu s.
1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.
2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
po a-iu po absolvovaní
absolventka -y -tiek ž.;
absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok
absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky
// absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode
absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;
absorpčný príd.: a-á schopnosť
abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;
abstinenčný príd.
abstinentka -y -tiek ž.;
abstinentský príd.: a. spolok
abstrahovať nedok. i dok.
1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu
2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov
3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov
abstrakcia -ie ž.
1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.
2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.
3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;
abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;
abstrakcionistický príd.
abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;
abstrakčný príd.: a. postup, proces
abstraktný príd.
1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie
2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom
absurdne prísl.;
absurdnosť -i ž.
absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;
absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl
2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol
3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal
4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy
5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
rozkázal, a. ho odviedli;
chce, a. bol pokoj
6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
nieto dňa, a. ma nenavštívil
7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali
8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil
9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu
II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!
abatišatest ‑e ‑tíš ž.
abbé ‑ho mn. ‑ovia m.
abdikovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
abeceda ‑y ‑cied ž.; abecedný; abecedne prísl.
Ábel ‑a mn. ‑ovia m.
Ábelová ‑ej ž.; Ábelovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ábelovčanka ‑y ‑niek ž.; ábelovský
abiturient ‑a Imn. ‑tmi m.; abiturientka ‑y ‑tok ž.; abiturientsky
ablegát ‑a m.
abnormalita ‑y ‑lít ž.
abnormálny; abnormálne prísl.; abnormálnosť ‑i ž.
abonent ‑a Imn. ‑tmi m.; abonentka ‑y ‑tiek ž.; abonentský, abonentný
abonmán ‑u m.
Abrahám ‑a L ‑e m.; Abrahámčan ‑a mn. ‑ia m.; Abrahámčanka ‑y ‑niek ž.; abrahámsky
Abrahám ‑a m.
Abrahámovce ‑viec mn.pomn.ž.; Abrahámovčan ‑a mn. ‑ia m.; Abrahámovčanka ‑y ‑niek ž.; abrahámovský
abrahámoviny ‑vín mn.pomn.ž.
Abramová ‑ej ž.; Abramovčan ‑a mn. ‑ia m.; Abramovčanka ‑y ‑niek ž.; abramovský
Abranovce ‑viec mn.pomn.ž.; Abranovčan ‑a mn. ‑ia m.; Abranovčanka ‑y ‑niek ž.; abranovský
abrázia ‑ie ž.; abrazívny; abrazívnosť ‑i ž.
abreviácia ‑ie ž.; abreviačný
absces ‑u m.
absentér ‑a m.; absentérka ‑y ‑rok ž.; absentérsky
absentovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
Absolón ‑a mn. ‑ovia m.
absolutizácia ‑ie ž.
absolutizmus ‑mu m.; absolutista ‑u m.; absolutistka ‑y ‑tiek ž.; absolutistický; absolutisticky prísl.
absolutizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
absolútny; absolútne prísl.; absolútnosť ‑i ž.
absolutórium ‑ria DL ‑iu s.
absolvent ‑a Imn. ‑tmi m.; absolventka ‑y ‑tiek ž.; absolventský
absolvovať ‑uje ‑ujú dok.
absorbovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; absorbovať sa
abstinencia ‑ie ž.; abstinenčný
abstinent ‑a Imn. ‑tmi m.; abstinentka ‑y ‑tiek ž.; abstinentský
abstrahovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
abstrakcia ‑ie ž.; abstrakčný
abstrakcionizmus ‑mu m.; abstrakcionista ‑u m.; abstrakcionistka ‑y ‑tiek ž.; abstrakcionistický
abstrakt ‑u Imn. ‑tmi m.
abstraktný; abstraktne prísl.; abstraktnosť ‑i ‑í ž.
absurdný; absurdne prísl.; absurdnosť ‑i ‑í ž.
absurdum ‑da ‑súrd s.; ad absurdum
Abú ZAbí neskl.s. (hl. mesto); AbúzAbíjčan ‑a mn. ‑ia m.; AbúzAbíjčanka ‑y ‑niek ž.; abúzabíjsky
aby čast.spoj.st.
abyže čast.st.