nedok. zamierať -a
zamieriť -i dok.
1. namieriť (význ. 1), zacieliť: z. pušku (na cieľ)
2. pustiť sa nejakým smerom, namieriť: z. do dediny, z. k dverám
dok. zamiesť -metie -metú
zamietavo prísl.
zamietavý príd. odmietavý, záporný, zavrhujúci; svedčiaci o tomto postoji: z-é rozhodnutie, z-á odpoveď, z. posudok;
z-é gesto;
nedok. zamietať -a
nedok. zamieňať -a