ž [i žé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
z.hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...
z.titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;
z2, zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.
1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky;
zoskočiť z koňa;
prísť z práce
2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias
3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena;
múr z kameňa, plot z latiek
4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti
5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia;
často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.
6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor
7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých
8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce;
brať z hotového, z cudzieho;
odpiť z vína, vyjsť z peňazí
z. predl.
A. s G vyj.
1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny
2. podmienku: za prítomnosti, za tepla
B. s A vyj.
1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu
2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu
3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku
4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)
5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok
6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo
7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo
8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec
9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho
10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku
C. s I vyj.
1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať
2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi
3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým
4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov
5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom
6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou
7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom
z. cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;
z. čerstva → začerstva;
z. horúca → zahorúca;
z. mlada → zamlada;
z. mokra → zamokra;
z. slobodna → zaslobodna;
z. vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;
z. živa → zaživa;
z. starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;
z. studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;
z. surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;
z.achkať dok. expr. zavzdychať, zastonať
z.angažovať dok. k angažovať (význ. 2), zapojiť: z. odborníkov do prípravy zákonov, z. veriacich vo výstavbe chrámu;
podniky sú z-né na výstavbe
// z.angažovať sa: z. sa v prípravách, do príprav osláv;
z. sa za dobrú myšlienku;
byť spoločensky z-ný
žaba -y žiab ž. obojživelník bez chvosta so zadnými nohami prispôsobenými na skákanie, zool. Salientia;
jeho samica: ž. kŕka, kváka, skáče;
pren. expr. nedospelé dievča: trinásťročná ž.
● studený ako ž. veľmi;
expr.: hľadieť ako ž. z prachu vyjavene;
rozpľasnúť sa ako ž. spadnúť na celú prednú plochu tela;
ž. na prameni prekážka dobrej veci, činnosti;
je ž-e po brucho je veľmi nízky;
ž. mláku nájde človek nájde príležitosť uplatniť svoje (zlé) sklony;
// z.babrať sa: z. sa pri maľovaní
z.balový príd.
z.balz.movať dok. k balzamovať: z. mŕtvolu
nedok. z.bárať -a
nedok. z.bárať sa
z.barikádovať dok. zatarasiť barikádou: z. cestu, vchod, z-né obloky
// z.barikádovať sa znemožniť k sebe prístup (barikádou): z. sa v byte
zabasnúť -e -ú -sol dok. subšt. dať do väzenia, uväzniť: z. zlodeja
zabaviť2, správ. zhabať, skonfiškovať
z.bávačka -y -čiek ž.;
z.bávačský príd.
nedok. z.bávať -a
z.bavka -y -viek ž. zdrob. expr. k 1
z.bavne prísl.;
z.bavno-kultúrny príd. zábavný a kultúrny: z. program
z.bavnosť -i ž.
žabčiatko -a -tok s. zdrob.
z.bedákať -a dok. zanariekať, zahorekovať
z.behane prísl.;
z.behanosť -i ž.
// z.behať sa zabehnúť sa (význ. 1, 2): automobil sa z-l;
z-né poriadky vžité, zaužívané;
// z.behať si dok. s chuťou (dlhší čas) behať: poriadne som si z-l
nedok. z.behávať -a
nedok. z.behávať sa
z.behnúť -e -ú -hol dok.
1. rýchlo sa (behom) dostať: husi z-li do dvora;
pren. oči mu z-li (tým smerom) a) pozrel sa b) zaškúlil
2. expr. nakrátko zájsť, zaskočiť, odbehnúť: z. (vlakom) k rodičom, z. (si) na obed, po peniaze, z. po pomoc
3. pretekárskym behom zdolať: z. stovku za 10 sekúnd;
z. vynikajúci čas dosiahnuť
4. uviesť (nový stroj) do prevádzky, chodu: z. (novú) výrobu
5. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana, zaskočiť: z-l mu zemiak;
neos. z-lo mu;
z.behový príd.: z-á rýchlosť
nedok. z.berať
z.bez.ečenie -ia s. (hmotné) zaopatrenie: sociálne, dôchodkové z-ie;
mať do smrti z.
z.bez.ečiť dok.
1. postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: z. splnenie plánu, z. účasť, z. zásobovanie;
z. (si) ubytovanie
2. urobiť opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) z. práva, z. nezávislosť, mier
3. urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: z. hranice, z. brehy (proti zosunu);
z-ená koľaj poistená
4. (hmotne) zaopatriť (význ. 2), zaistiť: z. deti, finančne sa z.;
z.bez.ečovací príd. určený na zabezpečovanie, zaisťovací: z-ie zariadenie (v doprave), z-ia služba (v letectve)
nedok. z.bez.ečovať
nedok. z.bez.ečovať sa
z.bez.eka -y -piek ž. zabezpečenie, záruka: právna, colná z.;
syn mu je z-ou (v starobe)
žabiacky príd.
žabička -y -čiek ž. zdrob. expr.;
nedok. z.biehať -a, z.behúvať, z.behávať -a
1. k 1, 2, 4, 5
z.bíjačkový príd.: z-á kaša
z.bijak -a m.
1. živ. mn. -ci pejor. (profesionálny) vrah: chladnokrvný z.
2. neživ. expr. čo zabíja, škodí: fajčenie je (hotový) z.
nedok. z.bíjať -a
žabisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
z.biť -je -jú dok.
1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus;
úmyselne z. (človeka) zavraždiť;
z. sa z nešťastnej lásky;
neos. z-lo ho na fronte;
pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit
2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)
3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami
4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami
5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár
● spať ako z-tý tuho;
→ jedným úderom z. dve muchy;
veď ťa to nez-je neuškodí ti to;
z.bľabotať -ce -cú dok. expr. nezrozumiteľne povedať
z.blahoželať dok. k blahoželať, zagratulovať: z. niekomu na narodeniny
// z.blatiť sa neúmyselne sa znečistiť blatom: kde si sa tak z-l?
z.bleskový príd. k 1: z. prístroj
z. z. Gpredl.
z. GAIpredl.
z.achkať ‑á ‑ajú dok.
z.angažovať ‑uje ‑ujú dok.; z.angažovať sa
žaba ‑y žiab ž.; žabí, žabací; žabisko ‑a ‑bísk ANjedn.s.ž.
z.babrať ‑e ‑ú dok.; z.babrať sa
z.babušiť ‑í ‑ia dok.
žabacina ‑y ž.
z.bafať, z.bafať si, z.bafkať, z.bafkať si ‑á ‑ajú dok.
z.baliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
z.balz.movať ‑uje ‑ujú dok.
z.bárať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.bárať sa
z.barikádovať ‑uje ‑ujú dok.; z.barikádovať sa
z.bávač ‑a m.
z.bávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.bávať sa
z.baviť ‑í ‑ia dok. (pobaviť; zdržať); z.baviť sa
z.bavník ‑a mn. ‑y m.neživ.živ.
z.bavník ‑a mn. ‑ci m.
z.bavný; z.bavne prísl.; z.bavnosť ‑i ‑í ž.
žabec ‑bca ANmn. ‑e m.
z.bedákať ‑a ‑ajú dok.
z.behaný; z.behane prísl.; z.behanosť ‑i ž.
z.behať ‑á ‑ajú dok.; z.behať sa; z.behať si
z.behávať, z.behúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.behávať sa, z.behúvať sa
z.behnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; z.behnúť sa
z.belieť sa ‑ie ‑ejú ‑el dok.
z.berať ‑á ‑ajú dok.nedok.
z.betónovať ‑uje ‑ujú dok.
z.bez.ečenie ‑ia s.
z.bez.ečiť ‑í ‑ia dok.; z.bez.ečiť sa
z.bez.ečovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; z.bez.ečovať sa
z.bez.eka ‑y ž.
žabiatko ‑a ‑tok s.
žabica ‑e ‑bíc ž.
Z.biedovo ‑a s.; Z.biedovčan ‑a mn. ‑ia m.; Z.biedovčanka ‑y ‑niek ž.; z.biedovský
z.biehať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.biehať sa
z.bíjačka ‑y ‑čiek ž.; z.bíjačkový
z.bijak ‑a mn. ‑ci m.živ.
z.bíjať ‑a ‑ajú dok.nedok.
žabinec ‑nca m.
z.bľabotať ‑ce ‑cú ‑tal dok.
z.bľačať ‑í ‑ia dok.
z.blahoželať ‑á ‑ajú dok.
Z.blatie ‑ia L ‑í s.; Z.blatčan ‑a mn. ‑ia m.; Z.blatčanka ‑y ‑niek ž.; z.blatský
z.blatiť ‑í ‑ia dok.; z.blatiť sa
z.blesk ‑u m.; z.bleskový
z.bliakať ‑a ‑ajú dok.
z.blikať ‑á ‑ajú dok.
z.blokovať ‑uje ‑ujú dok.
z.blúdiť ‑i ‑ia dok.
z.blýskať, z.blýskať sa ‑a ‑ajú dok.
z.blysknúť, z.blysknúť sa ‑e ‑ú ‑kol, z.blysnúť, z.blysnúť sa ‑e ‑ú ‑sol dok.
z.blyšťať, z.blyšťať sa ‑í ‑ia dok.
žabó neskl.s.
z.bočiť ‑í ‑ia dok.
z.bodávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.bodávať sa
z.bodnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; z.bodnúť sa
z.boha čast.st.
Žabokreky ‑riek L ‑och m.mn.pomn.; Žabokrečan ‑a mn. ‑ia m.; Žabokrečanka ‑y ‑niek ž.; žabokrecký
Žabokreky nad Nitrou ‑riek L ‑och m.mn.pomn.; Žabokrečan Nitrianskožabokrečan ‑a mn. ‑ia m.; Žabokrečanka Nitrianskožabokrečanka ‑y ‑niek ž.; žabokrecký nitrianskožabokrecký
z.bolieť ‑í ‑ia ‑el dok.
Z.borie ‑ia L ‑í s.; Z.borčan ‑a mn. ‑ia m.; Z.borčanka ‑y ‑niek ž.; z.borský
z.boriť ‑í ‑ia dok.; z.boriť sa
Z.borské ‑ého s.; Z.borčan ‑a mn. ‑ia m.; Z.borčanka ‑y ‑niek ž.; z.borský
z.božiť sa ‑í ‑ia dok.
z.bradlie ‑ia ‑í s.; z.bradľový
z.brana ‑y ‑ran ž.
z.brániť ‑i ‑ia dok.
z.braňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
z.bŕdať ‑a ‑ajú dok.nedok.
z.bŕdnuť ‑e ‑u ‑dol dok.
z.brechať ‑še ‑šú ‑breš/‑chaj! ‑chal dok.
z.brnkať ‑á ‑ajú dok.
z.brúsiť ‑i ‑ia dok.
z.brusovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
z.brýz.ať ‑a ‑ajú dok.; z.brýz.ať sa
z.brz.iť ‑í ‑ia ‑zď/‑i! dok.
z.bsolutiz.vať ‑uje ‑ujú dok.
z.bublať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc dok.
z.bubnovať ‑uje ‑ujú dok.
z.bučať ‑í ‑ia dok.
z.búchať ‑a ‑ajú dok.
z.buchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.; z.buchnúť sa
z.buchotať ‑ce ‑cú ‑tal dok.
z.buchovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; z.buchovať sa
z.búdať ‑a ‑ajú dok.nedok.; z.búdať sa
z.budlivec ‑vca m.; z.budlivkyňa ‑e ‑kýň ž.