viera -y vier ž.
1. cirk. slobodný súhlas s pravdami, kt. zjavil Boh: v. vo večný život
2. náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská v., prestúpiť na inú v-u
3. pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: v. v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti;
v. v lepšiu budúcnosť
vierohodne prísl.;
vierohodnosť -i ž.
vierohodný príd. hodnoverný, dôveryhodný: v-á osoba;
v-é svedectvo;
vierolomne prísl.;
vierolomnosť -i ž.
vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek;
v. čin;
vieroučný príd.
vierovyznanie -ia s. náb. vyznanie, konfesia; súhrn základov učenia cirkvi
vierozvest -a mn. -ovia, vierozvestca -u mn. -ovia m. kniž. šíriteľ (kresť.) viery: slovanskí v-ovia Konštantín a Metod;
vierozvestský príd.
Viera ‑y Vier ž.
viera ‑y vier ž.
vierohodný; vierohodne prísl.; vierohodnosť ‑i ž.
vierolomný; vierolomne prísl.; vierolomnosť ‑i ‑í ž.
vierovyznanie ‑ia ‑í s.
vierozvest ‑a mn. ‑ovia, vierozvestca ‑u mn. ‑ovia m.; vierozvestský, vierozvestcovský