v.ac-menej čast. vyj. neurčitosť al. (jemnú) pochybovačnosť, vcelku, v podstate, vlastne: (bol mu) v. známy, stretli sa v. náhodne
v.ac=hlasne prísl.: v. spievať
v.ac=hlasný príd. zložený z viacerých hlasov: v. spev;
v.ac=hlasov. príd. určený pre viacej hlasov: v-á skladba
v.acbodov. príd. kt. má viacej bodov: v-é uznesenie
v.acbojárka -y -rok ž.;
v.acbojársky príd.
v.acdenný príd. trvajúci viac dní, viacdňový (význ. 1), niekoľkodenný: v-á konferencia
v.acdetnosť -i ž.
v.acdielny príd. kt. má viac dielov: v. román, v. komplet
v.acdielov. príd. zostavený z viacerých dielov (látky ap.): v-á sukňa
v.acdňov. príd.
1. trvajúci viac dní, viacdenný, niekoľkodňový (význ. 1), niekoľkodenný: v. zájazd
2. viac dní starý, niekoľkodňový (význ. 2): v-é kurence
v.acfarebne prísl.;
v.acfarebnosť -i ž.
v.acfarebný príd. kt. má viac farieb: v-á vzorka, v-é sklo, v-á tlač;
v.acfázov. prísl.
v.acfázov. príd. kt. má viacej fáz: v. tréning;
poľnohosp. v. zber;
elektrotech. v. prúd;
v.acjazyčne prísl.;
v.acjazyčnosť -i ž.
v.acjazyčný príd.
1. v kt. sa hovorí viacerými jazykmi, viacrečový: v. kolektív, štát
2. preložený al. umožňujúci preklad do viacerých jazykov: v-é resumé;
v. slovník;
v.acmesačný príd.
1. trvajúci viac mesiacov, niekoľkomesačný: v. kurz
2. viac mesiacov starý, niekoľkomesačný: v-é dieťa
v.acmetrov. príd. merajúci viac metrov: v-á vzdialenosť
v.acmiestny príd. kt. má viac miest: v-e lietadlo;
mat. v-e číslo zložené z viac cifier
v.acnásobne čísl. nás. neurč. príslov.
v.acnásobný čísl. nás. neurč.
1. násobený al. opakovaný viac ráz; niekoľkonásobný: v-á ozvena, v-á neprítomnosť
2. všestranný, veľký, mnohonásobný: mať z niečoho v. úžitok;
v.acnásobok -bku m. viacnásobne väčší počet; niekoľkonásobok: v. pôvodného stavu
V.ctoria [‑iktó‑] ‑ie ž. (hl. mesto); V.ctorijčan ‑a mn. ‑ia m.; V.ctorijčanka ‑y ‑niek ž.; v.ctorijský
V.diná ‑ej ž.; V.dinčan ‑a mn. ‑ia m.; V.dinčanka ‑y ‑niek ž.; v.dinský
V.edeň ‑dne ž. (hl. mesto); V.edenčan ‑a mn. ‑ia m.; V.edenčanka ‑y ‑niek ž.; v.edenský; Viedenská arbitráž (z r. 1938)
V.elička ‑y ž. (mesto); V.eličan ‑a mn. ‑ia m.; V.eličianka ‑y ‑nok ž.; v.eličiansky
V.entian ‑u m. (hl. mesto); V.entiančan ‑a mn. ‑ia m.; V.entiančanka ‑y ‑niek ž.; v.entiansky
V.era ‑y Vier ž.
V.eska ‑y ž.; V.ešťan ‑a mn. ‑ia m.; V.ešťanka ‑y ‑niek ž.; v.ešťanský
V.eska nad Blhom ‑y ž.; V.ešťan BlžskoV.ešťan ‑a mn. ‑ia m.; V.ešťanka BlžskoV.ešťanka ‑y ‑niek ž.; v.ešťanský blžskov.ešťanský
V.eska nad ŽitaV.u ‑y ž.; V.ešťan Žitav.kov.ešťan ‑a mn. ‑ia m.; V.ešťanka Žitav.kov.ešťanka ‑y ‑niek ž.; v.ešťanský žitav.kov.ešťanský
V.etnam ‑u m. (štát); V.etnamec ‑mca m.; V.etnamka ‑y ‑miek ž.; v.etnamský; v.etnamsky prísl.
V.horlat ‑u m.; v.horlatský
V.kartoV.e ‑viec mn.pomn.ž.; V.kartoV.an ‑a mn. ‑ia m.; V.kartoV.anka ‑y ‑niek ž.; v.kartov.ký
V.ktor ‑a mn. ‑ovia m.
V.któria ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
V.liam ‑a mn. ‑ovia m.
V.lma ‑y ‑liem ž.
V.lnius ‑u m. (hl. mesto); V.lniusan ‑a mn. ‑ia m.; V.lniusanka ‑y ‑niek ž.; v.lniusky
V.ncent ‑a mn. ‑ovia m.
V.ničky ‑čiek mn.pomn.ž.; V.ničan ‑a mn. ‑ia m.; V.ničianka ‑y ‑nok ž.; v.ničiansky
V.ničné ‑ého s.; V.ničňan ‑a mn. ‑ia m.; V.ničnianka ‑y ‑nok ž.; v.ničniansky
V.nodol ‑a L ‑e m.; V.nodolčan ‑a mn. ‑ia m.; V.nodolčanka ‑y ‑niek ž.; v.nodolský
V.nohrady nad V.hom ‑ov m.mn.pomn.; V.nohradčan V.žskoV.nohradčan ‑a mn. ‑ia m.; V.nohradčanka V.žskoV.nohradčanka ‑y ‑niek ž.; v.nohradský v.žskov.nohradský
V.nosady ‑ov m.mn.pomn.; V.nosadčan ‑a mn. ‑ia m.; V.nosadčanka ‑y ‑niek ž.; v.nosadský
V.ola ‑y Viol ž.
V.sla ‑y ž.; v.sliansky