usilovnosť -i ž.
usilovný príd. kt. sa usiluje, príčinlivý; svedčiaci o úsilí: u. žiak, u. pomocník;
u-é ruky pracovité;
u-á práca;
nedok. usídľovať sa
nedok. usínať -a
ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;
úsilne prísl.
úsilný príd.: ú. pochod;
usilovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
usilovný; usilovne prísl.; usilovnosť ‑i ž.
usídlenec ‑nca m.
usídliť sa ‑i ‑ia dok.
usídľovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
usínať ‑a ‑ajú dok.nedok.
ušiak ‑a DL ‑u m. (fotel)
ušianka ‑y ‑nok ž.
ušiť ‑je ‑jú dok.
úsilie ‑ia ‑í s.; úsilný; úsilne prísl.