umakartový príd.: u-é obloženie
// umastiť sa: klobúk sa nosením u-í
umeleckohistorický príd. týkajúci sa dejín umenia: u-é pamiatky
umeleckopriemyselný príd. týkajúci sa umeleckého priemyslu: u-á škola
umeleckosť -i ž.
umelecky prísl.: u. spracovať;
umelkyňa -e -kýň ž.
umelohmotne prísl.: výrobky pôsobia u.
umelohmotný príd. plastový: u. pohárik, štítok;
umelohodvábny príd. kt. je z umelého hodvábu: u-e tkaniny
umelosť -i ž.
umelý príd.
1. kt. vznikol zásahom človeka, op. prírodný, prirodzený: u-é hmoty plastické látky, plasty;
u-á družica Zeme;
u-é osvetlenie, u-é dýchanie, u. sneh;
u-á inteligencia odbor skúmajúci procesy vnímania, myslenia, rozlišovania, rozhodovania, riešenia úloh, riadenia ap. a ich uplatnenie v počítačových programoch
2. vytvorený profesionálnym umelcom, op. ľudový: u-á pieseň, u-á slovesnosť
3. neopierajúci sa o skutočnosť, neprirodzený, strojený: u-é rozdiely, u-á pretvárka;
umenie -ia s.
1. schopnosť tvoriť lit., hud., výtvar., tanečné a iné diela ako esteticky pôsobiaci obraz skutočnosti: dramatické u., reprodukčné u.
2. súhrn umel. výtvorov: staviteľské u., výstava súčasného u-ia;
ľudové u.
3. zručnosť (význ. 1), obratnosť, majstrovstvo: rečnícke, kuchárske u.;
u. získať si ľudí
● (rozkazovať,) to nie je u. to je ľahké
umenohistorický príd.
umenohistorik -a mn. -ci m. odborník v umenohistórii;
umenohistorička -y -čiek ž.;
umenohistória -ie ž. história umenia;
umenovedec -dca m. odborník v umenovede;
umenovedkyňa -e -kýň ž.;
umenovedný príd.: u-é disciplíny, u-á esej
umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich
umakartový príd.: u-é obloženie
// umastiť sa: klobúk sa nosením u-í
umeleckohistorický príd. týkajúci sa dejín umenia: u-é pamiatky
umeleckopriemyselný príd. týkajúci sa umeleckého priemyslu: u-á škola
umeleckosť -i ž.
umelecky prísl.: u. spracovať;
umelkyňa -e -kýň ž.
umelohmotne prísl.: výrobky pôsobia u.
umelohmotný príd. plastový: u. pohárik, štítok;
umelohodvábny príd. kt. je z umelého hodvábu: u-e tkaniny
umelosť -i ž.
umelý príd.
1. kt. vznikol zásahom človeka, op. prírodný, prirodzený: u-é hmoty plastické látky, plasty;
u-á družica Zeme;
u-é osvetlenie, u-é dýchanie, u. sneh;
u-á inteligencia odbor skúmajúci procesy vnímania, myslenia, rozlišovania, rozhodovania, riešenia úloh, riadenia ap. a ich uplatnenie v počítačových programoch
2. vytvorený profesionálnym umelcom, op. ľudový: u-á pieseň, u-á slovesnosť
3. neopierajúci sa o skutočnosť, neprirodzený, strojený: u-é rozdiely, u-á pretvárka;
umenie -ia s.
1. schopnosť tvoriť lit., hud., výtvar., tanečné a iné diela ako esteticky pôsobiaci obraz skutočnosti: dramatické u., reprodukčné u.
2. súhrn umel. výtvorov: staviteľské u., výstava súčasného u-ia;
ľudové u.
3. zručnosť (význ. 1), obratnosť, majstrovstvo: rečnícke, kuchárske u.;
u. získať si ľudí
● (rozkazovať,) to nie je u. to je ľahké
umenohistorický príd.
umenohistorik -a mn. -ci m. odborník v umenohistórii;
umenohistorička -y -čiek ž.;
umenohistória -ie ž. história umenia;
umenovedec -dca m. odborník v umenovede;
umenovedkyňa -e -kýň ž.;
umenovedný príd.: u-é disciplíny, u-á esej
umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich