uvalcovať dok. valcom stlačiť, povalcovať, zvalcovať: u. cestu, trávnik
nedok. uvaľovať
uvedomelosť -i ž.
uvedomene prísl.;
uvedomenie -ia s. vedomie príslušnosti k istému spoloč. celku a svojho poslania v ňom: politické u.;
národné u. povedomie
uvedomenosť -i ž.
// uvedomiť sa stať sa uvedomelým, získať uvedomenie: národne sa u.;
// uvedomiť si získať vedomie niečoho; poznať, pochopiť: u. si nebezpečenstvo, omyl;
u-l si, že prehral;
uvedomovací príd. určený na uvedomovanie: u-ia funkcia literatúry;
u. proces ktorým sa uvedomuje
nedok. uvedomovať
nedok. uvedomovať sa
nedok. uvedomovať si
nedok. uvelebovať sa
uveličene prísl.;
uveličenosť -i ž.
uveličený príd. prejavujúci nadšenie, nadšený, oduševnený, natešený: u. hosť;
u-ené pohľady, slová;
uverejniť dok. sprístupniť verejnosti, publikovať: u. článok, báseň v časopise, u. vyhlášku;
nedok. uverejňovať
uveriť dok.
1. nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti niečoho: u-l jeho slovám;
ten u-í všetko;
uver, že sľub splním
2. nadobudnúť presvedčenie o existencii niečoho: u. v spravodlivosť;
náb. u. v Boha stať sa veriacim (kresťanom)
● kto by to bol u-l nik sa nenazdal;
(to je) na neu-enie nevídané, neslýchané
uviaznuť -e -u -zol dok.
1. ostať väzieť, zachytiť sa, zaviaznuť: u. v blate, auto u-lo v snehu;
muška u-tá v pavučine
2. prestať prebiehať, zastaviť sa, ustať, zaviaznuť: rozhovor u-l, rokovanie u-lo na mŕtvom bode
3. expr. ostať (dlhší čas), zaviaznuť: u. na vidieckej škole
● u. v závoze naraziť na prekážky;
slová mu u-li v hrdle nemohol prehovoriť
uvidieť -í -ia dok.
1. zrakom postihnúť, spozorovať (význ. 1), zazrieť: v hmle nič neu-í, opäť u. známe miesta
2. zistiť, presvedčiť sa: u-me, čo nám povedia;
len neprestaň, u-š (, čo bude)! dostaneš!
3. i uvidieť sa (s kým) stretnúť (sa): kedy ťa u-m? už sa so mnou neu-š
● to sa ešte u-í nie je to ešte isté;
u-m(e), čo a ako rozhodnem(e) sa podľa okolností
uvalcovať ‑uje ‑ujú dok.
uvaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
uvaľkať ‑á ‑ajú dok.
uvaľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
uvažovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
uvedomelý; uvedomelo, uvedomele prísl.; uvedomelosť ‑i ž.
uvedomenie ‑ia s.
uvedomený; uvedomene prísl.; uvedomenosť ‑i ž.
uvedomiť ‑í ‑ia dok.; uvedomiť sa; uvedomiť si
uvedomovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; uvedomovať sa; uvedomovať si
uvelebiť sa ‑í ‑ia dok.
uvelebovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
uveličený; uveličene prísl.; uveličenosť ‑i ž.
uveličiť sa ‑í ‑ia dok.
uverejniť ‑í ‑ia dok.
uverejňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
uveriť ‑í ‑ia dok.
uviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.
uviaznuť ‑e ‑u ‑zol dok.
uvidieť ‑í ‑ia ‑el dok.
uviezť uvezie uvezú uviezol dok.nedok.
uviť ‑je ‑jú dok.
uvládať ‑dze ‑dzu ‑dal dok.
uvláčiť ‑i ‑ia dok.; uvláčiť sa
uvoľnený; uvoľnene prísl.; uvoľnenosť ‑i ž.
uvoľniť ‑í ‑ia dok.; uvoľniť sa