trakcia -ie ž. odb. spôsob ťahania dopr. prostriedkov bez vlastného pohonu: parná, elektrická t., t. (vlečných) lodí;
traktorista -u m. vodič traktora;
traktoristka -y -tiek ž.
traktorový príd.: t. závod, t-á vlečka;
traktorček -a m. zdrob.
traktovať nedok.
1. kniž. podávať, vysvetľovať: t-nie poučiek
2. hovor. hostiť, častovať: t. hostí;
pren. expr. t. sa nadávkami
traktát -u m.
1. ved. spis (najmä v stredoveku): náboženský, filozofický t.
2. pejor. nezaujímavá, zdĺhavá úvaha: písať siahodlhé t-y;
traktátový príd.
traky -ov m. pomn. plecnice (na držanie mužských nohavíc);
trakčný príd.: t. motor
Trakovice ‑víc mn.pomn.ž.; Trakovičan ‑a mn. ‑ia m.; Trakovičanka ‑y ‑niek ž.; trakovický