tón -u m.
1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies
2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať
3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.
4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;
tonážne prísl.
tonážny príd.;
tonerový príd.: t-á náplň
tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
tonický príd.: t-é kŕče
tonik -u m. nealkoholický osviežujúci a vzpružujúci nápoj s obsahom chinínu; takýto nápoj s prímesou liehovín
tonikum -ka -ník s. prostriedok na povzbudenie organizmu al. jeho častí: vlasové t.
tónina -y -nin ž.
1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.
tóninový príd.
tónovo príd.
tonový príd.: t. náklad
tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;