nedok. skúšať -a
skúsiť -i dok.
1. pokúsiť sa: s. rozprávať, presviedčať, čítať;
s. po dobrom
2. získať skúsenosti (obyč. nepriaznivé), okúsiť, zažiť: s. sklamanie, vojnu, bolesť
3. skúškou sa presvedčiť o kvalite, vyskúšať: s. ostrosť noža;
treba s. iné
● s. na vlastnej koži poznať niečo nepríjemné z vlastnej skúsenosti;
s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo nepravdepodobné;
skúška -y -šok ž.
1. zisťovanie akosti, vlastnosti, vhodnosti niečoho: výkonnostná s., s. stroja, krvi, tvrdosti;
s. odvahy, trpezlivosti;
pripraviť oblek na s-u
2. kontrola a hodnotenie vedomostí (v škole): maturitná, prijímacia, písomná, opravná, vodičská s.;
podrobiť sa s-e, zložiť s-u
3. veľká starosť, utrpenie: životná s., prejsť ťažkou s-ou
4. prípravné predvedenie dram., hud. ap. diela: hlavná, koncertná, spevácka s.
5. overenie výsledku, pokus: vziať pisárku na s-u
□ urobiť, vykonať s-u (tvrdosti) vyskúšať;
skúšobňa -e ž.
1. miestnosť, budova ap. na skúšanie: s. šiat, motorov
2. inštitúcia, podnik poverený skúšaním: s. drahých kovov
skúšobníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa overovaním vlastností materiálov a výrobkov
1. k 1 – 3, k 2 i skusovať
2. zisťovať vedomosti: s. študentov z matematiky, s. slovenčinu
3. nacvičovať hru, skladbu ap.
skúšačka ‑y ‑čiek ž.
skúsený; skúsene, skúseno prísl.; skúsenosť ‑i ‑í ž.
skúsiť ‑i ‑ia dok.
skúšobňa ‑e ‑í ž.
skúšobníctvo ‑a s.
skúšobný; skúšobne prísl.
skusy ‑ov m.mn.pomn.