Pravopis slova „ Po ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• po

  I. predl.

  A. s A vyj.

  1. priestorovú, časovú al. číselnú hranicu, rozsah, op. od: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny;
  dostať sa len po 50;
  od vrátnika až po riaditeľa

  2. účel, cieľ: ísť po vodu, po lekára, poslať po noviny

  3. časový úsek, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia;
  po celý deň, po celú zimu

  4. poradie: vidí to po prvý raz;
  po prvé, po druhé;
  po a, po b (pri vyratúvaní)

  B. s L vyj.

  1. smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, dotýkajúc sa viacerých členov radu al. skupiny, rozlič. smermi: ísť po ceste, chodiť po svete;
  chôdza po hore;
  skaly po bokoch potoka;
  prsty behajú po klávesoch;
  plávať po prúde v smere prúdu

  2. spôsob, prostriedok, prostredníctvo al. prostredníka: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici

  3. rozloženosť, distribúciu na časti (v priestore, v čase ap.): ranení ležali po nemocniciach;
  skúmať nárečia po dedinách;
  čítať po nociach;
  vypili po poháriku;
  vystupovať po jednom

  4. účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní

  5. zreteľ: čo ťa po peniazoch! nevšímaj si ich!;
  po odbornej, po zdravotnej stránke vhodnejšie z odbornej, zo zdravotnej stránky

  6. následnosť v čase al. v poradí: po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom;
  deň po dni každý deň;
  má po starosti;
  je po ňom je mŕtvy

  7. pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, byť, zdediť po otcovi, fľak po káve

  8. väzbu pri slovesách a menách, za: túžiť po porozumení, siahať po (nových) metódach, pátrať po autorovi;
  túžba po láske

  II. čast.

  1. (v spoj. s N zákl. čísl.) vyj. rozloženosť, distribúciu: sedia po dvaja, po traja, vchádzajú po piati, po šiesti, malým dať po menej, predávať (kus) po päť korún

  2. uvádza príslov. výraz s význ. spôsobu: po slovensky, po rusky, po priateľsky (si povedať), po vojensky (pozdraviť)

• po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

• pobabrať -e -ú dok. expr.

  1. pokaziť, zbabrať: p. skúšku, p. si život

  2. zašpiniť, zababrať: p. si ruky atramentom

  3. pochytať rukami, poohmatávať: všetko musí p.

  4. (čo) i pobabrať sa (v čom) trocha (s nechuťou) zjesť a nechať: nejedol, iba to jedlo p-l;
  p. sa v jedle

• // pobabrať sa zašpiniť sa, zababrať sa: p. sa farbou

• pobadať dok. zbadať, spozorovať, zacítiť: p. hroziace nebezpečenstvo;
  p-l, že sa čosi zmenilo

• pobádať -a nedok. povzbudzovať, podnecovať, nutkať: p. niekoho do práce;
  p. koňa do cvalu;
  p. do rýchlejšieho tempa;
  p. sa navzájom

• pobalamutiť dok. expr. zmiasť, pomýliť, zbalamutiť: p-l dievča peknými rečami;
  p. niekomu hlavu, rozum

• pobaliť -ľ! dok. dať (všetko) do obalu, upraviť do balíka, zabaliť: p. (si) písanky;
  p. šaty do kufra

• // pobaliť sa dať si veci do obalu, upraviť ich do balíka, zabaliť sa;

  pren. pripraviť sa na cestovanie: už som p-ený

• pobaltský príd. k Pobaltsko: p-é štáty Európy

• pobavene prísl.

• pobavený príd. úsmevný, obveselený: p. pohľad, výzor;

• pobaviť dok. zabaviť, obveseliť, rozveseliť: komik p-l obecenstvo

• // pobaviť sa

  1. pozabávať sa, pohrať sa: dieťa sa p-lo s hračkami

  2. zabaviť sa, obveseliť sa: p. sa na žarte

• pobehaj -a m. pejor. ľahkovážny, neseriózny, nestály človek, vetroplach: on je iba taký p.;

• pobehajka -y -jok ž.;

• pobehajský príd.

• pobehať dok.

  1. istý čas behať: mucha p-la po okne

  2. expr. (postupne) obísť, pochodiť: p. všetky úrady, p. po celom meste;

  pren. p-l očami po všetkom, oči mu p-li po každom

• pobehlica -e -líc ž. nemravná, ľahká žena

• pobehnúť -e -ú -hol dok.

  1. trocha, kúsok bežať: p-l za vozom a dohonil ho

  2. pribehnúť, dobehnúť: rýchlo p-la k oknu

• pobelavý príd. belavý, svetlý: p-é vlasy, p-á pleť

• pobelieť -ie -ejú dok. stať sa belším, bielym, zbelieť: vlasy mu p-li;

• nedok. pobelievať -a

• // pobelievať sa javiť sa bielym: sneh sa ešte p-a

• poberať nedok. admin. (pravidelne) dostávať: p. dôchodok, plat

• nedok. k 1, 2 poberať sa

• poberateľ -a mn. -ia m. kto poberá (dôchodok): p-ia starobných dôchodkov;

• poberateľka -y -liek ž.

• pobeží bud. k bežať

• pobiehať -a, pobehávať -a, pobehúvať -a, pobehovať nedok. behať sem a ta: deti p-li po dvore

• nedok. k 3 pobíjať -a

• pobiť -je -jú dok.

  1. (postupne) zabiť, usmrtiť istý počet: p. veľa zveri

  2. (postupne) rozbiť, porozbíjať: p. všetky poháre

  3. pribíjaním niečoho pokryť, obiť: p. strechu (šindľom)

  4. expr. postihnúť niečím zlým: osud ho p-l

  ● expr. hrom, boh to p-l! kliatba;

• // pobiť sa dať sa do bitky (medzi sebou): s nikým sa o nič nep-l;
  chlapci sa p-li

• poblázniť -i dok. expr. zbaviť rozvahy, oblázniť, pobalamutiť: p-l ho sľubmi, p. dievča peknými rečami;
  p. niekomu hlavu

• // poblázniť sa vášnivo sa niečomu venovať, zblázniť sa: p-l sa do šachu;
  je do neho celá p-ená veľmi zaľúbená

• poblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, trocha zblednúť: tvár mu p-la, p-té dievča

• poblúdenec -nca m. kniž. poblúdený (význ. 2) človek: napraviť p-a

• poblúdiť -i dok.

  1. stratiť správ. smer, správ. cestu, stratiť orientáciu, zablúdiť: p. v hore

  2. kniž. odchýliť sa od správ. al. uznávaných názorov, zásad: uznal, že p-l

• pobočka -y -čiek ž. pobočný závod, ústav ap., odbočka, filiálka: p. podniku, banky

• pobočnica -e, obyč. mn. pobočnice -níc ž. bočné remene, povrazce na pripnutie koní o voz, postrannice

• pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
  hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
  p. kráľa

• pobočný príd.

  1. vedľajší, bočný, filiálny, op. hlavný, centrálny: p. závod

  2. druhoradý, vedľajší: zaoberať sa p-mi vecami;
  p-é úmysly nie priame

• pobodať dok. popichať, dopichať: p-l ho nožom

• pobolievať -a nedok. trocha al. prerušovane bolieť: p-a ho zub

• pobosorovať dok. expr. počarovať, počariť: p-la mu

• pobozkať (koho, čo komu), pobozkať sa (s kým) dok. dať bozk, bozkať: p. dieťa na čelo, p. matke ruku;
  p-li sa;
  p. sa s otcom

• pobožne prísl.;

• pobožnosť -i ž.

  1. iba jedn. k pobožný

  2. náb. úkon, obrad: ranná, večerná p., p. krížovej cesty

• pobožnostkár -a m. pejor. prepiato, pokrytecky nábožný človek, svätuškár;

• pobožnostkársky príd. i prísl.;

• pobožnostkárstvo -a s.

• pobožný príd. kto (obyč. aj navonok) prejavuje svoje náb. cítenie, zbožný, nábožný;

• pobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

  1. (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo, zobrať: p. na voz všetko seno

  2. postupne všetko al. väčšie množstvo násilne, nezákonne odňať: vlamač im p-l veľa cenností

• pobrázdiť -i -zď/-i! dok. rozryť, zbrázdiť: kolesami vozov p-ený dvor

• pobrežie -ia s. pruh pevniny pozdĺž okraja mora: čiernomorské p.;

• pobrežný príd.: p-á hrádza, p-á plavba

• pobrušnica -e ž. blana vystielajúca steny brušnej dutiny

• pobúchať -a dok. viac ráz udrieť: p. päsťou po stole;
  p. kladivom po plechu

• pobudiť dok. postupne zobudiť: streľba ich p-la

• // pobudiť sa postupne sa zobudiť: deti sa už p-li

• pobudnúť -e -ú -dol dok. zotrvať niekde istý čas: priateľ p-l u nás dva dni

• pobúrenie -ia s. znepokojenie, podráždenie, rozhorčenie: vyvolať p. verejnosti

• pobúrenosť -i ž.

• pobúrený príd. znepokojený, podráždený, rozhorčený: p-é davy;

• pobúriť -i dok.

  1. znepokojiť, podráždiť, rozhorčiť: krivda p-la občanov;
  urážka ho p-la

  2. vyvolať nevraživosť, nepriateľstvo, popudiť: p. niekoho proti sebe;

• // pobúriť sa znepokojiť sa, podráždiť sa, rozhorčiť sa: p-l sa nad jeho konaním;

• nedok. poburovať

• nedok. poburovať sa

• poburovateľ -a mn. -ia m. kto poburuje, burič: potrestať p-ov;

• poburovateľka -y -liek ž.

• poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

• poburujúco prísl.: p. sa správať

• pobyt -u m. bývanie, zotrvanie niekde istý čas: dlhý p. v cudzine;
  p. v prírode je zdravý;
  trvalý p. trvalé bydlisko

• počarbať -e -ú dok. expr.

  1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica

  2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly

• počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

• počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia

• počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

  pren. dať, uštedriť: p-l ho nadávkami, údermi

• počať -čne -čnú dok. kniž.

  1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

  2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

• // počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

• // počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
  nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

• počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici

• počerný príd. tmavý, černastý: p-á tvár, p. ako cigán

• počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

• počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

• // počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

• pocestná ž.

• počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;

• počestnosť -i ž.

• pocestný m. zastaráv. kto koná cestu pešo: prichýliť p-ého;

• počestný príd.

  1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania

  2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;

• nedok. počešťovať

• nedok. počešťovať sa

• pocestuje bud. k cestovať

• počet -čtu m.

  1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
  (ľudí) bez p-u veľmi veľa;
  zišli sa v plnom p-e všetci;
  p-om malá skupina

  2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

  ● byť iba do p-u figurovať iba formálne;

• početne prísl.: p. malý oddiel;

• početnosť -i ž. počet, množstvo

• početný príd.

  1. počtom veľký: p-á rodina

  2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

• pochábeľ -bľa m. expr. pochabý človek, šaľo, vetroplach

• pochabo prísl.;