ničomne prísl.: n. zradiť;
ničomnica -e -níc ž.;
ničomnícky príd.
ničomník -a mn. -ci m. pejor. ničomný človek, naničhodník, podliak: n. ničomný! nadávka;
ničomný príd. naničhodný, zlý, nízky, podlý: n. človek;
ničota -y ž.
1. bezvýznamnosť, bezcennosť, malosť: pocit vlastnej n-y, n. záujmov
2. prázdnota, nebytie: útek do n-y, omdlel a klesal do n-y;
ničotne prísl.;
ničotnosť -i ž.
ničotný príd. k 1: n-é veci, záujmy;
ničomník ‑a mn. ‑ci m.; ničomnica ‑e ‑níc, ničomníčka ‑y ‑čok ž.; ničomnícky príd.prísl.
ničomný; ničomne prísl.; ničomnosť ‑i ‑í ž.
ničota ‑y ž.; ničotný; ničotne prísl.; ničotnosť ‑i ž.