hispanista -u m. odborník v hispanistike; poslucháč hispanistiky;
hispanistický príd.
hispanistika -y ž. veda o špan. jazyku, literatúre a histórii;
hispanistka -y -tiek ž.;
histológia -ie ž. veda o teles. tkanivách a pletivách;
histologický príd.: h-é vyšetrenie
historička -y -čiek ž.
historickosť -i ž.
historicky prísl.: h. súvisieť;
historický príd.
1. k história (význ. 1): h. výskum, h-é pramene, h. spis;
lingv. h-á gramatika opisujúca gram. vývin jazyka
2. kt. je súčasťou al. vyplýva z dejinného vývinu: h-é súvislosti, h-á etapa
3. pochádzajúci z min., starý, starobylý: h-é pamiatky, kostýmy;
h-á Bratislava jej stará časť
4. niečím v min. významný; dôležitý pre vývin dejín: h-á udalosť, osobnosť;
mať h-é poslanie
hispanistika ‑y ž.; hispanista ‑u m.; hispanistka ‑y ‑tiek ž.; hispanistický
histamín ‑u m.; histamínový
histológia ‑ie ž.; histológ ‑a mn. ‑ovia m.; histologička ‑y ‑čiek ž.; histologický
história ‑ie ž.; historický; historicky prísl.; historickosť ‑i ž.
historik ‑a mn. ‑ci m.; historička ‑y ‑čiek ž.
historiografia ‑ie ž.; historiograf ‑a mn. ‑i/‑ovia m.; historiografka ‑y ‑fiek ž.; historiografický
historizmus ‑mu m.
historizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
historka ‑y ‑riek ž.