chARAKTER -u m.
1. súhrn psychických vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha: pevný ch., mať dobrý, slabý ch.
2. priama, statočná, čestná povaha: (ne)mať ch.;
pren. priamy, statočný človek: vedúci je ch.
3. súhrn charakteristických znakov veci, javu, povaha, ráz: spoločenský ch. výroby, politický ch. boja
chARAKTERisticky prísl.
chARAKTERistický príd. príznačný, typický: ch. znak, ch-é vlastnosti;
chARAKTERistika -y -tík ž. vystihnutie podstatných vlastností: stručná ch. osoby, národa, podrobná ch. doby;
podať ch-u;
chARAKTERizácia -ie ž. charakterizovanie;
chARAKTERizačne prísl.
chARAKTERizačný príd.: ch. prvok;
chARAKTERizovať nedok. i dok.
1. pod(áv)ať charakteristiku: ch. dobu, dielo, postavu;
výstižne ch. politickú situáciu
2. iba 3. os. iba nedok. byť charakteristický pre niekoho, niečo, vyznačovať: druhú polovicu 20. storočia ch-je vedecko-technický rozvoj
chARAKTERne prísl.;
chARAKTERnosť -i ž.
chARAKTERný príd. kt. má charakter (význ. 2): ch. človek, ch-é konanie;
chARAKTERový príd. k 1, 4: ch-é vlastnosti, chyby;
ch. herec;
chARAKTER ‑u L ‑e mn. ‑y m.; chARAKTERový; chARAKTERovo, chARAKTERove prísl.
chARAKTERistika ‑y ‑tík ž.; chARAKTERistický; chARAKTERisticky prísl.
chARAKTERizácia ‑ie ž.; chARAKTERizačný; chARAKTERizačne prísl.
chARAKTERizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
chARAKTERný; chARAKTERne prísl.; chARAKTERnosť ‑i ž.