Význam cudzieho slova „ hí ” v Slovníku cudzích slov

HIV – (angl. human immunodeficiency virus) pôvodca AIDS
Hippocrates – najslávnejší grécky lékar, 'otec medicíny'
REKLAMA
REKLAMA
Hirudo – medicinalis pijavica lekárska
Histoplasma – histoplazma, druh patogénnych húb
hiatodontia – hiátodoncia, skusová nepravidelnosť, otvorený skus, predné zuby horného a dolného oblúku sa nedotýkajú
hiatus – hiát, otvor, medzera
hibernatio – hibernácia, zimný spánok zvierat. Hibernatio arteficialis umelá hibernácia, uvedenie organizmu do stavu, ktorý je podobný zimnému spánku niektorých živočíchov, aby sa znížili metabolické nároky tkaniva pri niektorých operáciách
hibernácia – zimný spánok zvierat, prezimovanie; umelé podchladenie pri niektorých operáciach s utlmením a stabilizáciou neurovegetatívnej sústavy; obdobie odpočinku rastlín
hic sunt leones – tu sú levy; označenie neprebádaných, tzv. bielych miest na najstarších mapách
hidradenitis – hidradenitída, zápal potných žliaz
hidradenoma – hidradenóm, nádor potných žliaz
hidroa – hidroa, pľuzgierovitá kožná vyrážka, najčastejšie na nekrytých častiach tela, pri nadmernom potení
hidrocystis – hidrocysta, cystické rozšírenie potných žliaz
hidrocystoma – hidrocystóm, cystické (dutinové) rozšírenie potnej žľazy, najčastejšie na očných viečkach
hidrodermia – nadmerné vylučovanie potu
hidropo(i)esis – hidropoéza, tvorba potu
hidrorrhoea – hidrorea, nadmerné vylučovanie potu, veľmi silné potenie
hidrosis – hidróza, tvorenie a vylučovanie potu (často vo zvýšenej miere)
hidroticus – vyvolávajúci, podporujúci potenie
hidróza – potenie
hidžra – opustenie; nútený odchod Mohameda z Mekky; masová emigrácia, únik
hiemalis – zimný
hierarchia – vysokí cirkevní hodnostári; stupňovitá sústava hodností a funkcií; postupnosť; poradie podľa hodnosti
hierarchický – usporiadaný podľa hodnosti, funkcie, úradu a pod.
hieratický – svätý, posvätný; kňazský
hieroglyf – staroegyptský obrázkový znak; nerozlúštiteľné, nečitateľné písmo; v geológii nepravidelnosti na plochách vrstiev
hieromantia – veštenie z vnútorností zvierat, hieroskopia
hieronym – zmena mena, spravidla pri vstupe do kláštora
hieros gamos – posvätný sobáš, v mytológii zväzok medzi bohom a bohyňou, z ktorého má vzísť potomstvo
hig society – vznešená spoločnosť, tzv. horných 10 000
high life – vysoký, vznešený svet; smotánka, vznešená spoločnosť, horných 10 000 a ich životný štýl
highway – diaľnica, cesta vyššej kategórie v USA
hilus – hilus, bránka, miesto vstupu, výstupu ciev do orgánu
hind – vyznávač hinduizmu alebo bráhmanstva
hinduizmus – široký indický náboženský prúd charakteristický učením o kastách, karme a prevteľovaní
hintov – koč, kočiar
hipický – týkajúci sa koní alebo jazdy na nich; týkajúci sa hnutia hippies
hipodróm – staroveké konské závodisko; jazdiareň
hipológia – náuka o koňoch
hipoterapia – liečba jazdením na koni
hippocampalis – hipokampálny, týkajúci sa hipokampu
hippocampus – hipokampus, pozdĺžne vyvýšenie tkaniva v dolnom rohu bočnej komory mozgu
hippocraticus – hippokratický (tvár popísaná Hippokratom), vyznačujúca sa vpadnutými očami a lícami, suchými perami, kožou pokrytou lepkavým potom (predzvesť blízkej smrti)
hippokratický – majúci smrteľný vzhľad, svedčiaci o blízkosti smrti
hippus – poskakujúce zrenice, náhle sa objavujúce rytmické rozširovanie a zužovanie zrenice ako prejav funkčných nervových porúch (neuróz)
hiragana – jedna z dvoch japonských slabikových abecied
hirci – chlpy, ochlpenie v podpaží s prípadným typickým zápachom (odor hircinus)
hircismus – hircismus, intenzívny zápach z podpaží
hirsuties – nadmerné ochlpenie
hirsutismus – hirzutismus, nadmerné ochlpenie u žien spôsobené endokrinnou poruchou, najčastejšie poruchou funkcie vaječníkov alebo kôry nadobličiek
hirsutizmus – nadmerné ochlpenie u žien spôsobené endokrinnou poruchou
hirsutus – ježatý, zježený, chlpatý
hirudinum – hirudín, látka v ústnych žlazách pijavíc tlmiaca zrážanie krvi
hispanistika – štúdium jazyka, histórie a kultúry španielskeho národa
hiss – rušivé syčanie, zvuky na veľmi dlhých vlnách
hist(i)ometria – histiometria, histologická metóda zaoberajúca sa charakteristikou rôznych častí tkaniva
histaminum – histamín, produkt vzniknutý z histidínu (aminokyselina), uplatňujúci sa pri chorobnej precitlivelosti organizmu a vzniku alergických reakcií
histamín – silná organická zásada podieľajúca sa na vzniku alergií; zásaditá látka v tkanivách živočíchov so širokým využitím vo farmaceutickom priemysle
histidasis – histidáza, enzým štiepiaci histidín
histidinum – histidín, heterocyklická aminokyselina, esenciálna pre rastúci organizmus
histidinuria – histidinúria, prítomnosť histidínu v moči (napr. u žien koncom tehotenstva)
histiocytoma – histiocytóm, nezhubný nádor, granulóm kože tvorený histiocytmi, drobné mnohopočetné uzlíky, prevažne na dolných končatinách, podobné pletivu rohožky
histiocytosis – histiocytóza, ochorenie charakterizované proliferáciou histiocytov a retikulárnych buniek
histiocytus – histiocyt, vretenovitá či hviezdicovitá bunka väziva, ktorá je schopná pohlcovať cudzorodý materiál fagocytózou
histiocytóm – nezhubný nádor s tukovými látkami v bunkách
histiomonocytosis – histiomonocytóza, prítomnosť histiocytov a zvýšeného množstva monocytov v krvi
histochemia – histochémia, náuka o chemickom dôkaze látok lokalizovaných v mikroskopických štruktúrach tkanív
histocompatibilis – histokompatibilný, vzájomne znášanlivý (vo vzťahu k transplantovanému štepu)
histocompatibilitas – histokompatibilita, zlúčiteľnosť medzi tkanivami a transplantovaným štepom, súlad vo vzťahu k tkanivovým antigénom (pri transplantácii)
histodiagnosis – histodiagnóza, určenie diagnózy mikroskopickým vyšetrením tkaniva
histodifferentiatio – histodiferenciácia, tkanivové rozlíšenie vo vývojovom zmysle, vo vyzrievaní tkaniva
histofyziológia – časť histológie zaoberajúca sa činnosťou a funkciou tkanív organizmu
histogenes – histogénny, tkanivového pôvodu, podporujúci vznik, tvorbu tkaniva
histogenesis – histogenéza, diferenciácia tkaniva alebo vnútornej štruktúry orgánu
histogeneticus – histogenetický, týkajúci sa histogenézy, tvorenia tkaniva
histogenéza – vznik a vývoj tkanív organizmu
histografia – zobrazovanie tkanív tela
histogram – stĺpcový diagram
histographia – histografia, popis tkaniva
histohomologicus – histohomologický, tkanivovo rovnocenný, zhodný
histohydria – histohydria, prítomnosť nadmerného množstva vody v taknive
histohypoxia – histohypoxia, abnormálne znížené množstvo kyslíka v tkanivách
histoides – histoidný, svojou štruktúrou sa podobajúci určitému tkanivu organizmu
histologia – histológia, náuka o tkanivách, mikroanatómia, mikroskopicka stavba tkanív
histolympha – histolymfa, tkanivový mok
histolysis – histolýza, rozrušenie, rozklad tkaniva (napr. pri hnisaní)
histológ – odborník v histológii
histológia – oblasť medicíny, ktorá sa zaoberá organickými tkanivami, mikroskopickou stavbou organizmu
histolýza – rozklad tkaniva
histomorphologia – histomorfológia, náuka o stavbe, tvare a vlastnostiach tkaniva
histopathologia – histopatológia, diagnostické drobnohľadné vyšetrovanie tkanív patologicky zmenených
histopathomorphologia – histopatomorfológia, náuka o chorobných tvarových zmenách v tkanivách
histophysiologia – histofyziológia, odbor fyziológie zaoberajúci sa činnosťou a funkčným významom tkanív
histoplasmosis – histoplazmóza, viscerálna (útrobná) mykóza primárne postihujúca bunky retikuloendotelového systému
histoplazmóza – choroba vyvolaná plesňami, prejavujúca sa zdurením sleziny a pečene, lymfatických uzlín a pod.
histopo(i)esis – histopoéza, tvorenie, vznik tkaniva
historadiographia – historádiografia, rontgenové znázornenie tkaniva (tkanivových rezov)
historiografia – dejepisectvo
historizmus – prístup ku skutočnosti v ich dejinnej premenlivosti, rešpektovanie dejinnej situácie; kultúrne hnutie nadväzujúce na javy minulosti a obnovujúce ich; vedomý návrat k starším umeleckým slohom; slovo označujúce zaniknuté skutočnosti, archaizmus; historka, krátky príbeh; vymyslený príbeh
historizácia – zdôrazňovanie vývoja, minulosti