Význam cudzieho slova „ Chr ” v Slovníku cudzích slov

chrematistika – starogrécke označenie pre zmenné vzťahy, najmä úžeru
chrestomatia, chrestomania – výber z diela viacerých autorov na študijné účely
REKLAMA
REKLAMA
christianizmus – kresťanstvo
christológia – náuka o živote a učení Ježiša Krista
chrom(at)ocystoscopia – chrom(at)ocystoskopia, vyšetrovanie vylučovacieho ústrojenstva pomocou farbiva vpraveného do žily a sledovanie cystoskopom, za akú dobu začne odchádzať z močovodu sfarbený moč
chrom(at)ofobia – chrom(at)ofóbia, chorobný strach pred určitou farbou
chrom(at)ogenesis – chrom(at)ogenéza, tvorba farbiva (pigmentu)
chrom(at)ooptometria – chrom(at)optometria, zišťovanie farbocitu, citlivosti farebného videnia
chrom(at)ooptometrum – chrom(at)optometer, prístroj k určeniu rozsahu farebného videnia, farbocitu
chrom(at)ophagus – chrom(at)ofág, histiocytárna bunka pohlcujúca farbivo
chrom(at)ophilus – chrom(at)ofilný, ľahko sfarbiteľný, viažúci farbivo
chromaffinis – chromafinný, viažúci soli chrómu
chromaffinitas – chromafinita, schopnosť tkaniva prijímať soli chrómu
chromaffinoblastos – chromafinoblast, nezrelá bunka chromafinného tkaniva
chromaffinoma – chromafinóm, nádor z chromafinného tkaniva farbiaci sa chrómovými soľami, napr. feochromocytóm
chromatickosť – farebná akosť svetla
chromatická adaptácia – prispôsobenie sa morských rias vlnovej dĺžke svetla dopadajúceho pod morskú hladinu
chromatický – farebný; postupujúci v poltónoch; týkajúci sa farieb; súvisiaci s chromatikou
chromatid – časť chromozómu v deliacom sa jadre
chromatika – náuka o farbách; poltónová sústava; druh ťahacej harmoniky
chromatinum – chromatín, farbiteľná hmota bunkového jadra, tvorená komplexom proteínov obsahujúcich kyselinu deoxyribonukleovú
chromato-, chromo- – prvá časť zložených slov s významom farba, farbivo, farebný
chromatodermatitis – chromatodermatitída, kožná choroba so zmenou kožného sfarbenia
chromatodysopsia – chromatodysopsia, farbosleposť, neschopnosť (vrodená alebo získaná) rozoznávať farby
chromatofor – živočíšna bunka obsahujúca farbivo
chromatografia – metóda delenia zmesí na jednotlivé časti
chromatographia – chromatografia, metóda delenia zmesi látok na jednotlivé zložky podľa relatívnej molekulovej hmotnosti
chromatologia – chromatológia, náuka o prírodných farbivách
chromatolysis – chromatolýza, rozpad chromatínu v jadre bunky, vedúci k úplnému zániku bunky
chromatophobus – chromatofóbny, odpudzujúci farbivo, zle sa farbiaci
chromatophoros – chromatofor, bunka obsahujúca v cytoplazme zrnká pigmentu
chromatopseudopsis – chromatopseudopsia, porucha farebného videnia, nesprávne vnímanie farieb
chromatopsia – chromatopsia, porucha videnia spočívajúca vo farebnom videní i bezfarebných premetov alebo vo videní farebných škvŕn
chromatopsia – porucha spočívajúca vo farebnom videní aj bezfarebných predmetov alebo vo videní farebných škvŕn
chromatosis – chromatóza, chorobné usadzovanie farbiva na neobvyklých miestach kože a slizníc
chromaturia – chromatúria, farebný moč, vylučovanie nápadne sfarbeného moču
chromatída – pozdĺžna polovica chromozómu
chromatín – hmota jadra bunky
chromhidrosis – chromhidróza, vylučovanie farebného potu
chromit – oxid železnatochromitý, nerast
chromitan – soľ kyseliny chromitej
chromoblastomycosis – chromoblastomykóza, plesňové kožné ochorenie charakterizované tvorbou vredovito sa rozpadajúcich uzlíkov zmenenej farby
chromocytus – chromocyt, farebná bunka (napr. červená krvinka), bunka obsahujúca farbivo, pigment
chromodacryorrhoea – chromodakryorea, vylučovanie sfarbených sĺz, 'krvavé' slzenie
chromofor – atómová skupina schopná zafarbiť molekuly bezfarebnej organickej zlúčeniny pri vstupe do nej
chromogenes – chromogénny, tvoriaci farbivo
chromogenesis – chromogenéza, tvorba pigmentu
chromomeros – chromomer(a), zrniečko chromatínu
chromometria – odmerná analýza s použitím roztoku chloridu chromnatého
chromomycosis – chromomykóza, plesňové kožné ochorenie s výskytom vredovito sa rozpadajúcich uzlov
chromonéma – tenké achromatické vlákno tvoriace základ chromozómu
chromoplast – plastid obsahujúci žlté až červené karotenoidy
chromoproteinum – chromoproteín, bielkovina s naviazaným pigmentom (farbivom), napr. hemoglobín
chromoproteíny – zložité bielkoviny s obsahom farebnej zložky
chromosféra – vrstva hviezdnej atmosféry nad fotosférou a pod koronou
chromosoma – chromozóm, tyčinkový útvar vyskytujúci sa v jadre bunky, zložený z dvoch chromatíd a viditeľný v priebehu delenia
chromosomalis – chromozomálny, týkajúci sa chromozómu
chromozóm – jadrová štruktúra vystupujúca počas nepriameho bunkového delenia
chromozómy – vláknitá časť bunkových jadier
chronaxia – chronaxia, doba, ktorú potrebuje elektrický prúd o dvojnásobnej intenzite, kým je reobáza, k vyvolaniu reakcie
chronaximetron – chronaximeter, prístroj k meraniu chronaxie
chronicita – dlhotrvajúci, zdĺhavý, opak akútneho
chronicitas – chronicita, zdĺhavý, ťahavý priebeh choroby
chronický – vleklý, zdĺhavý; trvajúci dlhší čas, stály, dlhodobý
chronicus – chronický
chronik – človek trpiaci chronickou chorobou
chrono- – prvá časť zložených slov s významom čas, časový
chronobiológia – veda o časovo podmienených biologických zmenách
chronograf – prístroj na registrovanie časových údajov
chronogram – v latinských nápisoch údaj letopočtu výrazným písmom
chronographia – chronografia, zaznamenávanie času, krátkých časových intervalov
chronokrator – planéta vládnuca určitému obdobiu, napr. znameniu zverokruhu
chronologia – chronológia, usporiadanie javov, vecí, dejov podľa časového poradia, postupnosti, doby vzniku
chronologický – časovo následný, zoradený podľa časového priebehu
chronológia – náuka o meraní času
chronometer – časomer, hodiny alebo hodinky; taktomer
chronometria – chronometria, meranie času, časových úsekov
chronopathologia – chronopatológia, náuka o časovom priebehu chorobných pochodov v organizme
chronophysiologia – chronofyziológia, náuka o časovom priebehu životných pochodov v zdravom organizme
chronos – v starogréckych predstavách čas zosobnený ako božstvo
chronostichon – chronogram v podobe verša, spravidla hexametra
chronostratigrafický – v geológii: obmedzený časom
chronotropia – chronotropia, ovplyvňovanie srdcovej frekvencie
chrotta – stredoveký strunový nástroj
chrysiasis – chryziáza, modrofialové sfarbenie kože po dlhodobom podávaní liekov obsahujúcich zlato
chrysocyanosis – chryzocyanóza, modravé sfarbenie kože pri ukladaní solí zlata do kože
chrysoderma – chryzoderma, žltavé sfarbenie kože pri ukladaní zlata
chrysophyta – chryzofyta, zlaté riasy, 'zlaté bičíkovce'
chrysothiotherapia – chryzotioterapia, liečenie zlatom v zlúčeninách so sírou
chryzantéma – kvet z čeľade astrovitých
chryzo-, chryso- – prvá časť zložených slov s významom zlato, zlatý
chryzoberyl – oxid hlinitoberylnatý, nerast
chryzokol – modrý až hnedastý kryštalický nerast, zložitý kremičitan meďnatý, medená ruda
chryzolit – zelená priehľadná odroda olivínu (drahokam)
chryzopras – zelená priesvitná odroda chalcedónu (drahokam)
chryzostomos – zlatoústy
chróman – soľ kyseliny chrómovej