znieť -ie -ejú nedok.
1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny z-jú
2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk z-l ticho, prenikavo;
v diaľke znie hudba;
pren. v hlase z-la výčitka
3. (o priestore) byť zaplnený zvukom, ozývať sa: dom znie krikom detí, sála znie piskotom
4. (o reči, slovách) vyvolávať dojem, pôsobiť, vyznievať: znie to neuveriteľne, pravdivo, jeho slová z-jú ako vyhrážka
5. kniž. mať istú slovnú podobu, istý obsah, zmysel: zákon, poučka znie takto;
účet znie na 500 korún;
dohoda znie tak, že ...