Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „znak” v Slovníku slovenského jazyka

znak1, -u muž. r.

1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta niečoho. charakteristické z-y národa, štýlové z-y ľudových piesní;
sprievodný z. revolúcie, hlavné z-y krízy;
vonkajšie, vnútorné z-y niečoho;
dedičné z-y človeka;
dôležitým z-om básne je rým;
tuctová tvár bez osobitných znakov
(Jaš.);
zachytí (v literatúre) typické životné znaky istého kraja (Mráz);

2. viditeľný al. ináč vnímateľný prejav;
znamenie, známka niečoho;
príznak, symptóm;
stopa: Počali sa javiť pri ňom znaky pomätenosti. (Záb.) Mnoho sveta cestuje, znak, že je mnoho práce. (Kuk.);
zatrúbiť na z. víťazstva, odmeniť niekoho na z. uznania, spokojnosti, úcty, vďaky;
vstať na z. protestu;
Ani znaku, že by počula.
(Fig.) Perie spálil, aby nebolo ani znaku po husi. (Taj.);
hovor. Chlebnický sa poklonil o znak hlbšie (Kuk.) trochu, o poznanie.

3. prostriedok na oznámenie niečoho, znamenie, pokyn;
signál: z. súhlasu, z. odporu;
Prístav svetlom znaky dáva.
(Šteinh.) Dekan dal znak, že môže sa začať skúška. (Taj.) Zaklepal tri razy na dvere, ktoré sa na tento znak otvorili. (Kal.)

4. viditeľná značka al. predmet slúžiaci na označenie niečoho;
symbol;
odznak: písomným z-om čísla je číslica;
čínske z-y
čínske písmo;
grafické z-y;
hraničný z.;
z-om snúbencov sú snubné prstene;
materinský znak na ľavom líci
(Pláv.) znamienko;
Vypálili mu ohnivý znak. (Kuk.);
štátny, šľachtický, kráľovský, rytiersky z. erb;
címer;

5. predzvesť, znamenie: Celú noc to Majdulino dieťa vyplakávalo, to je zlý znak. (Jégé)

6. lingv. jazykový z. (v štrukturalizme) spojenie označeného (odrazu skutočnosti v predstavách všeobecného, kolektívneho charakteru) a označujúceho (zvukového obrazu slova, výrazu);

7. filoz. na rozdiel od obrazu útvar, ktorý má s predmetom aj nesúhlasné vzťahy;

znakový1 príd. m. k 4, 5, 6 : z-é písmo;
z-á pamäť
ktorej činnosť napomáhame rôznymi znakmi;
jazykové javy majú z. charakter;
z-á teória jazyka
;

znakovosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho znakového;
symboličnosť: z. umenia, z. prejavu;
z. jazyka
vlastnosť jazyka ako systému znakov;

znáčik, -a i -čka/-čku muž. r. zdrob. expr. k 2, 4 : Ani znáčku po ňom nebolo. (Dobš.) Baba odviazal (z krku) drahocenný znáčik. (Vaj.)

znak2, -u muž. r. obyč. len v spojení na znak (novšie pís. naznak) dolu chrbtom, ležiac na chrbte: Ľahnem si na znak. (Taj.) Jurko ho položil na znak. (Tomašč.);
šport. plávať znak štýl v plávaní, pri ktorom plavec leží horeznak;

znakový2 príd. m.: z-é preteky v plávaní naznak

znakár, -a muž. r. šport. slang. plavec naznak;

znakárka, -y, -rok žen. r.;

znakársky príd. m.: z. rekord, z. preteky

znakomluva, -y žen. r. kniž. vyjadrovanie sa pomocou znakov: Hluchonemí, a to bez ohľadu na to, či sa vedia alebo nevedia dorozumieť znakomluvou, môžu urobiť verejný testament. (Luby)

znakovosť p. znak1

znakový1 p. znak1

znakový2 p. znak2

Naposledy hľadané výrazy

1. znak v Slovníku slov. jazyka