Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zl��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

žľab (nár. i žleb), -u muž. r.

1. podlhovasté koryto (často značnej dĺžky), zhotovené z rozličného materiálu (napr. z dreva, z kovu, z cementu) a slúžiace na odvádzanie al. privádzanie vody al. nejakého materiálu: privádzať k napájadlu vodu (dreveným) ž-om;
odkvapový ž.;
neveľký prameň, ktorého voda vyteká dreveným žľabom
(Al.);
Z mlynov kaša odteká tamtým žľabom do kadí. (Mor.) Ukladala a stláčala slamu do žľabu (Ondr.) do koryta, ktorým sa slama (seno ap.) prisúva k rezaciemu mechanizmu sečkovice;
mlynský ž. privádzajúci vodu k hnaciemu zariadeniu mlyna (k mlynskému kolesu);
tech. dopravný ž., trasľavý ž. na dopravu rudy, uhlia al. iného materiálu (najmä, v baníctve);
hut. odpichový ž. na odtok vytaveného kovu;
troskový ž. na odtok trosky;

pren. usmerňujúci (často obmedzujúco pôsobiaci) činiteľ: (Materinská reč) je jediným pravým žľabom vedy. (Škult.) Cítil sa byť vsoteným do úzkeho žľabu, ktorým tiekol život celých pokolení. (Vaj.)

2. koryto, válov na kŕmenie dobytka: Potom som si sám pojal koňa a sám som si ho uviazal v stajni k žľabu. (Fig.) Pri žľabe, žerúc sečku, stál krásny gaštan. (Urb.) Starý zas myslí na svoje turáky, či ozaj sú v stajni pod žľabom bezpečné. (Urb.);
pren. pejor. (plný) ž. symbol postavenia, z ktorého možno veľa hmotne (finančne) ťažiť, výnosné postavenie: plný politický ž. (Jes.);
Hovoríš, že ani prestíž ani chlieb a žľaby rozmanité, lež naša celá otázka je v svedomí a cite. (Jes.)

3. podlhovastá priehlbeň;
údolie, úžľabina (často vytvorená činnosťou vody): geol. suchý ž. ktorým nepreteká voda (v krasových oblastiach);

žľabový príd.: odb. ž-é koryto

žľábatka, -y, -tiek žen. r. zool. zastar. hrčiarka

žľabina, -y, -bín žen. r. zried. úžľabina, priehlbeň: V žľabinách riavočky pritlmeným hlasom tíško zazurkocú. (Pláv.);

žľabinka, -y, -niek žen. r. zdrob. úžľabinka, jarček, priehlbinka;
pren. V žľabinke šliach krúti sa prameň vlasov (Tat.) v priehlbinke na šiji.

žľabovitý príd. m. podobný žľabu al. na ktorom sú žľaby: ž-á dolina;
Stisol si nakrátko tenký žľabovitý krk.
(Jes.)

žľabový p. žľab

zlacnieť, -ie, -ejú dok. stať sa lacnejším: tovar, výroba zlacnie;
textil, chlieb zlacnel;
zlacnenie kníh

zlačnieť, -ie, -ejú dok. stať sa lačným, vyhladnúť: Zlačnela a prosila si chleba. (Dobš.) Pretože po nočnej udalosti zlačnel, šiel sa občerstviť k ovocinárkam. (Záb.);
pren. expr. (Chaldejci) zlačneli po cudzej krvi (Fig.) zatúžili, zachcelo sa im jej.

zlacniť, -í, -ia dok. (čo) urobiť lacnejším, lacným: z. poľnohospodársku výrobu;
z. tovar, z. dopravu;
stroje zlacnili prácu
;

nedok. zlacňovať, -uje, -ujú

|| zlacniť sa zried. stať sa lacnejším, zlacnieť: výroba sa zlacnila;

nedok. zlacňovať sa

zladený príd. m. daný do súladu, súladný, harmonický: z-é pohyby, z-á spolupráca;
vkusne z-é farby;
rytmicky zladené tempo
(Podj.);
zladené tóny (Vám.);

zladenosť, -ti žen. r. súlad: farebná z.

zladiť, -í, -ia dok.

1. (čo; class="sc" /> čo s čím) dať, uviesť do súladu, do harmónie: z. farby;
z. pohyby s hudbou;
z. výrobu s odbytom;
z. spoluprácu podnikov;
zladiť povinnosti k verejným potrebám s individuálnymi záľubami
(Mráz);

2. zried. (čo) dodať niečomu nejaký ráz, naladiť: perami, ktoré do plaču zladil (Žáry);

nedok. zlaďovať, -uje, -ujú

|| zladiť sa nadobudnúť, získať súlad, harmóniu: párové jazdy sa zladili;

nedok. zlaďovať sa

adovatený (kniž. zastar. i zľadovatelý) príd. m. stuhnutý na ľad, pokrytý ľadom, zľadovený: z-á cesta, trať, pôda, zem;
z. sneh, z-é polia;
zľadovatelý terén
(Sev.);

zľadovatenosť, -ti žen. r.: z. ciest

adovatieť, -ie, -ejú dok.

1. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: sneh zľadovateľ, chodník zľadovatel;

2. expr. stať sa (veľmi) chladným, ochladnúť: (Samkove) slzy zľadovateli. (Ješ.)

adovený (kniž. zastar. i zľadovelý) príd. m. pokrytý ľadom, zľadovatený: z. sneh;
Snežienka hlávku pritíska nad zľadovené kôry.
(Bedn.);
zľadovelá kaluž (Laz.)

adovieť, -ie, -ejú dok.

1. stať sa veľmi studeným, mrazivým, ľadovým: voda zľadovela;
Mokré šaty zľadoveli na tele.
(Karv.);
pren. Srdce mi stislo a duša zľadovela. (Jes-á)

2. expr. stať sa odmeraným, chladným, neprivetivým: Tvár sa mu zaťala, schladla, zľadovela. (Urb.) Nuž či si ty zabil? zľadovel Ivan. (Jes-á)

adoviť, -í, -ia dok. zried. (čo) urobiť ľadovým, schladiť: (Bôľ) kvetúcim devám rty zľadovil. (Ráz.)

ahčieť, -ie, -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: Celé telo mu akosi zľahčelo. (Vaj.) Koly zľahčeli im v rukách i točili nimi ako paličkami. (Urb.) Kroky jej (matke) zľahčeli. (Fig.);

nedok. zľahčievať, -a, -ajú

ahčiť, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť niečo ľahčím, zmenšiť váhu niečoho. z. náklad, z. váhu neičoho;
z. pôdu hnojivom;
Ovce na kŕdeľ mi húsok zľahčil.
(Hviezd.);
peňaž. zľahčenie mincí znehodnotenie;

2. (čo) urobiť niečo ľahším, pohodlnejším, menej obťažným al. jednoduchším;
uľahčiť (si), poľahčiť (si): z. (si) prácu, úlohu;
Mnohí, ktorí by boli mohli prísť, zľahčili si — a išlo po práci.
(Taj.);
pren. z. bôľ niekomu zmenšiť;

3. (koho, čo) ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, význame, závažnosti ap.;
znevážiť, potupiť: z. situáciu, z. význam niečoho;
Vysmiali ho, zľahčili.
(Tim.) Pani Kvassayová chcela ahčiť jeho tvrdenie. (Jil.);

nedok. zľahčovať, -uje, -ujú

|| zľahčiť sa

1. stať sa ľahším, nadobudnúť menšiu váhu: teleso sa zľahčilo;

2. stať s ľahším, pohodlnejším, menej namáhavým ap.: práca robotníkov sa zľahčila;

nedok. zľahčovať sa

ahčujúci, -a, -e príd. m. uberajúci niekomu, niečomu na dôležitosti, význame, znevažujúci: zľahčujúce slovo (Taj.) dvojzmyselné, znevažujúce, zľahčujúce poznámky (Fr. Kráľ) Oči zaleskli sa jej zľahčujúcim svitom. (Tim.);

zľahčujúco prísl.: z. hovoriť o niečom

ahka prísl.

1. bez námahy, nenásilne, nie ťažko, ľahko, jemne: z. sa dotknúť niečoho, z. klepať na niečo;
z. stlačiť kľučku, z. otvoriť dvere;
z. plesnúť niekoho;
Pohladil ju ahka po pleci.
(Min.) Chytil ju ahka za driek. (Kuk.)

2. trochu, málo, nepatrne, letmo: z. sa usmiať, z. pobozkať niekoho;
Zabýva sa štúdiom národohospodárskym, tak zľahka.
(Taj.)

3. nedbalo, ležérne, nenútene: Čo vás do toho? — na to ona ahka, hrdo sa zakolíšuc. (Tim.) Maličkosť, — povie redaktor zľahka. (Karv.)

4. ľahko, svižne, pružne: Stehlík ahka poskakuje. (Kuk.) Tak ahka bežala domov, akoby lietala. (Laz.) Hore vŕškom ahka stúpa. (Sládk.)

ahnúť1 (nár. i zľahnúť sa), -ne, -nú, mn. č. -hľa dok. hovor. (bezpredm., zried. i s kým) porodiť: Jeho žena mala o krátky čas zľahnúť. (Škult.) Moja žena vtedy zľahla s tretím chlapcom. (Hor.) Keď sa zľahne, potom vyšikuje k nej dievky s misou. (Laz.)

zľahnúť2, -ne, -nú, -hol dok.

1. (obyč. o tráve, obilí) poľahnúť, povaliť sa: jačmeň zľahol;
Sotva tráva zľahne pod tiažou mojich pliec.
(Žáry)

2. zosadnúť, poklesnúť, znížiť sa: zem zľahla, silážna hmota zľahla o polovicu;
zľahnutie pôdy

ahnutie, -ia stred. hovor. pôrod: deň z-ia;
žena je na zľahnutie
vo vysokom stupni tehotenstsva

zlahodiť, -í, -ia dok.

1. (komu) byť po vôli, stať sa príjemným, polahodiť;
ulahodiť: Myšlienka mu moja zlahodí. (Hviezd.) Pod tvojimi rukami tak mi zlahodilo! (Horal)

2. zried. (čo) urobiť lahodným: Zlahodil slovenský verš a zveľadil ho novými formami. (Vlč.)

zlahodnieť, -nie, -ejú dok. stať sa lahodným, príjmeným: Všetko zlahodnelo, akoby sa bolo stalo pohodlnejším. (Vaj.) Hrozný deň, ktorý sa už zdal privaliť na mesto, trochu zlahodnel. (Ráz.)

ahostajnieť, -ie, -ejú dok. (ku komu, k čomu bezpredm., zried. i proti čomu) stať sa ľahostajným, nevšímavým, apatickým: Zľahostajnel ku všetkému. (Tat.) Jej srdce zľahostajnelo proti radovánkam sveta. (Zúb.) Nasýtil sa pocitu, že nie je už opustený, a zľahostajnel. (Fig.) Hlas mu zľahostajnel. (Jil.)

ahučka i zľahúčka prísl. expr. zľahka: zaťať zľahúčka (Ondr.);
Pery sa mu zľahúčka otvoria. (Kal.)

zlaicizovať, -uje, -ujú dok. (čo, koho) zosvetštiť, vymaniť spod vplyvu cirkvi, laicizovať: z. morálku, z. kresťanský svet

Naposledy hľadané výrazy

1. zl�� v Slovníku slov. jazyka