Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zaprieť” v Slovníku slovenského jazyka

zaprieť1, -prie, -prú, rozk. -pri dok.

1. (čo, koho) zatajiť, odtajiť, poprieť;
zradiť: z. svoj pôvod, svoje presvedčenie Chcel by si to zaprieť? (Ráz.-Mart.) Lekárovi neostávalo iné ako zaprieť svoje moderné vedomosti. (Zgur.) Schopní sú zradiť, zaprieť otca i mater. (Letz.);
zaprel ho ako Peter Krista;
práv. zapretie otcovstva

žart. z. nos medzi očami odtajiť niečo každému známe, niečo samozrejmé;

2. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy, premôcť: z. svoje city, chúťky;
z. svoju lenivosť, pažravosť;
Šavelský nemohol si zaprieť pozorovať jej tvár.
(Šolt.);

nedok. zapierať1, -a, -ajú

|| zaprieť sa1 vôľou potlačiť, prekonať svoje citové hnutia, ich prejavy, premôcť sa: Nemožno sa tak zaprieť, zdrviť si srdce. (Kuk.) Zaprel sa, nevyslovil ju (myšlienku). (Urb.);

nedok. zapierať sa1

zaprieť2, -prie, -prú, rozk. -pri dok.

1. (do čoho, do koho, čo o čo) oprieť sa o niečo a zatlačiť: z. nohy do podnože;
z. ruky o stenu
;
pren. Zaprie do boka na ňu pohľad. (Tim.)

2. expr. (do koho, do čoho) niekoho al. niečo zlomyseľne napadnúť, zadrieť: (Vladovi) stačilo, keď mohol do niečoho zaprieť. (Urb.);

nedok. zapierať2, -a, -ajú

|| zaprieť sa2,

1. (do čoho, do koho, o čo i bezpredm.) oprieť sa o niečo a potlačiť, zatlačiť: z. sa do dverí;
Starý otec sa zaprel nohami o brvno.
(Janč.) Chlapi sa zaprú a zápoľu nadvihnú. (Dobš.)

2. expr. (do čoho) osopiť sa na niekoho, zadrieť: „Netrieskaj!“ zaprela sa matka do Miša. (Gráf);

nedok. zapierať sa2

zaprieť3, -prie, -prú, rozk. -pri, -pretý dok.

1. (čo) zatvoriť, uzatvoriť, zavrieť (obyč. na zámku al. na závoru): z. dvere, vráta, oblok;
Para zaprela cestujúcemu priestor.
(Jes.);
pren. Kde ju (jalovicu) predáš, keď sú jarmoky zapreté (Kuk.) nekonajú sa, sú zakázané.

2. (koho) zatvoriť, zavierať (napr. v miestnosti, vo väzení): Kone zapriem v maštali. (Heč.) Pán zaprel Hraška do škatuľky. (Dobš.) V tmavej cele vás zapretého držia. (Stod.) Nech vás tak skvele nebráním, nuž vás zaprú. (Stod.);

nedok. zapierať3, -a, -ajú

|| zaprieť sa2 zatvoriť sa: Otvorené oči sa bleskurýchlo zapreli. (Kuk.) Sused s otcom sa zapreli, ktovie, čo stvárajú. (Žáry);

nedok. zapierať sa3

Naposledy hľadané výrazy

1. zaprieť v Slovníku slov. jazyka