Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zap��sa��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zapáčiť sa, -i, -ia dok.

1. (komu) zazdať sa, pozdať sa príjemným, milým, pekným, dobrým: Tvár jedného z drožkárov sa mi zapáčila. (Kuk.) Kdeže by sa jemu nebola zapáčila naša Otilka. (Tim.)

2.modálny význam blízky slovesám zachcieť sa, zaželať si, zmyslieť si: Môže robiť, čo sa mu len zapáči. (Kal.) Páni si dovolili také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé)

zapadať,zapadávať p. zapadnúť

záp, -e žen. r.

1. tienisté miesto, na ktoré nezasvieti slnko. Vstúpil na slnečnú stranu, opustiac zápač. (Vaj.) Na strmom úšuste v zápači ležali stvrdnuté plásty snehu. (Jes-á)

2. pusté, opustené, osamelé miesto: Dívaj sa na svet ako tvorca a nie ako hosť kdesi zo zápače. (Lajč.)

zápach, -u muž. r.

1. nepríjemný, odpudzujúci pach, smrad: hnilobný, mŕtvolný z., neznesiteľný, nepríjemný, odporný z.;
z. petroleja;
z. zdochliny, kostí, spálenej srsti, z. pálených vlasov
;

2. zastar. príjemný pach, vôňa: Romantický kraj, zápachu plné povetrie (Škult.);
príjemný zápach lipového kvetu (Lask.)

zapáchať, -a, -ajú nedok.

1. (čím i bezpredm.) vydávať (nepríjemný, odpudzujúci) zápach, smrdieť, páchnuť: z. špinou, plesninou, hnilobou, myšinou V dome zapáchalo zhnitými morskými rybami. (Jégé) Zapáchalo od neho na desať krokov. (Tim.);
zapáchajúce bojiská (Jil.);

2. zastar. vydávať (príjemnú) vôňu, rozváňať, voňať: Tuhá vôňa zapácha za nimi. (Tim.) Zapáchal výpar kávy. (Jes.)

zapáchnuť, -ne, -nu, -chol dok. zried.

1. (čím i bezpredm.) vydať zápach, zasmrdieť;
pren. Zapáchlo to starým časom (Vaj.) pripomenulo to staré časy.

2. zastar. (čím) vydať vôňu, zavoňať: Vyňal ručník, zapáchlo od neho parfumom. (Jes.)

3. zastar. (koho, čo) zavoňať, zacítiť čuchom: Lomidreva už zďaleka zapáchol (Dobš.)

zapachtiť, -í, -ia dok. expr. zried. zafučať (obyč. od námahy): Vlak zapískal, zapachtil a zašumel. (Tim.) Niečo za ním zapachtilo. Poznal Bobríka. (Hor.)

zapáčiť, -i, -ia dok. nár. (koho, čo) navštíviť, pozrieť, opáčiť: Môžu si prísť synáčika zapáčiť, kedy sa im bude ľúbiť. (Kal.)

zápačitý i zápačistý príd. m. tienistý, zápačný: Pri myšlienke na úslnné doliny zdá sa táto zápačitou. (Rys.)

zapáckať, -a, -ajú dok. expr. (čo, čo čom) zašpiniť, zakvapkať, zafŕkať (obyč. polotuhou hmotou po väčších kúskoch): zapáckané šaty (Vaj.) steny zapáckané maltou (Kuk.)

zápačný príd. m. zried. tmavý, tienistý: Na zápačných miestach nájdu sa vždy vlhčiny. (Chrob.)

zapacovať, -uje, -ujú dok. (nem.) hovor. (čo) naložiť, uložiť do pácu: zapacovaná jelenina, šunka

západ1, -u muž. r.

1. svetová strana ležiaca oproti východu, v smere ktorej slnko zapadá: okno obrátené na z., k z-u;
na z. od Bratislavy
západne;
Slnce sa už klonilo k západu. (Kal.)

2. (niekedy pís. Západ) krajiny al. kraje ležiace tým smerom: vývin vzťahov medzi Východom a Z-om;
slovenský z.;
teórie o poslaní Západu a Východu
(Mráz) štátov ležiacich na západe a východe Európy;
hovor. divoký z. kraj USA ležiaci na západnej strane kontinentu;

3. zapadanie, strácanie sa slnka za obzor: z. slnka;
Domov sa majú vrátiť pred západom slnka.
(Fig.)

4. čas zapadania, strácania sa slnka za obzor: Na západe slnka odišiel z domu (Kal.) keď začalo slnko zapadať.

Nechváľ deň pred západom prísl. nevyplatí sa niečo vychvaľovať predčasne.

západ2, -u muž. r. skrútenie, otočenie kľúčom v zámke: zamknúť dvere na dva z-y;
Grošíky v pulte zabezpečí na dva západy.
(Jil.)

zapadákov, -a, zried. i zapadák, -a/-u muž. r. hovor. vzdialené, odľahlé, ďaleko, bokom ležiace miesto: žiť, bývať v z-e;
nemožno hovoriť o zapadákoch.
(Hor.)

západka, -y, -diek žen. r. tech. súčasť nejakého zariadenia, ktorá do niečoho zapadá: bezpečnostná, dverová z.;
(výťahové) zariadenie oaptrené z-ou
;

západkový príd. m.: z-á páka, z-é poisťovacie zariadenie

zapadlý p. zapadnutý

západniar, -a muž. r. hovor. človek žijúci na západe al. pochádzajúci zo západu nejakej krajiny;

západniarsky príd. m.: z-i spisovatelia

západník, -a, mn. č. -ci muž. r. obyč. pejor. prívrženci Západu;

západnícky príd. m.: z-a politika, z-a móda;

západníctvo, -a stred.

1. obdivovanie Západu (obyč. nekritické);

2. konanie, správanie ovplyvnené Západom

zapadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (o nebeských telesách) dostať s za obzor, skryť sa, zájsť: Mesiac zapadol za hory. (Vaj.) Slnce sa odoberalo zapadnúť. (Pláv.)

2. hovor. zmiznúť, stratiť sa: Napísal zprávu, ale kdesi zapadla. (Min.) Jungman neuvádza prácu;
iste zapadla.
(Vlč.);
z. do prachu zabudnutia, z. do minulosti, z. bez ozveny;

3. (čím) pokryť sa, prikryť sa vrstvou niečoho: Obrazy zapadli prachom. (Vaj.) V zime celý kraj zapadne snehom. (Janč.);
oblok zapadnutý prachom;
cestička zapadnutá lístím
;

4. celkom sa zatvoriť, obyč. s hlukom, s buchotom: vráta zapadli, brána zapadla, záklopka zapadla;

5. (do čoho) zaboriť sa, ponoriť sa, vhupnúť, vpadnúť: z. do blata, z. (po kolená) do snehu;
z. do perín
;

6. zried. (do čoho) spadnutím sa niekam dostať: Videl hodinky zapadnúť do Jankovho vrecka. (Čaj.)

7. hovor. expr. zájsť niekam a dlhšie sa tam zdržať, ostať niekde dlhší čas: Popoludní (Hlavaj) zapadol do kina. (Urb.) Zapadol v hostinci. (Kuk.)

8. hovor. (do čoho) stať sa súci, vhodný, primeraný, spôsobilý pre niečo, hodiť sa: Chce, aby oblekom zapadol do študentského celku. (Letz) Do Clausovej rodiny Kupecký dobre zapadol. (Zúb.);

nedok. zapadať, -á, -ajú, zapadávať i zapadúvať, -a, -ajú

zapadnutý, kniž. i zapadlý príd. m.

1. ležiaci v hĺbke;
vpadnutý: z-é líca, z-é bezzubé ústa, z-é oči;

2. ležiaci bokom, stranou, odľahlý. z. kraj, z-á dedina, z-á štvrť, z-á ulica, z-á krčma;

3. dávno minulý: z-é storočia, z-é časy, z-á sláva;

zapadnutosť, -ti, kniž. i zapadlosť, -ti žen. r.

západný príd. m.

1. smerujúci, obrátený na západ: z-á strana, z-á poloha, z-é svahy Malých Karpát;

2. rozprestierajúci sa na západe: z-é kraje, oblasti, krajiny;
z-é hranice štátu;
z-á Európa;
z-é Slovensko
;

3. vyskytujúci sa, rastúci, žijúci na západe;
pochádzajúci, prichádzajúci zo západu: z. vietor;
z-í Slovania
;

západne prísl. na západ: z. od Československa

západoeurópsky príd. m. nachádzajúci sa, vyskytujúci sa, ležiaci na západe Európy;
žijúci v Západnej Európe: z-e štáty, z-e krajiny;
z. proletariát, z-i básnici

západoslovanský príd. m. odb. vzťahujúci sa na západných Slovanov: z-é jazyky;
z. štát

západoslovenský príd. m. k západné Slovensko: z-é nárečia;
Západoslovenský kraj
(administratívna oblasť);

západoslovensky prísl.: hovoriť z.

Naposledy hľadané výrazy

1. zap��sa�� v Slovníku slov. jazyka