Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zachyt��va��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zachytať si, -á, -ajú dok. pobaviť sa chytaním (napr. pri chytaní lopty, rýb ap.)

zachytávať,zachytávať sa p. zachytiť, zachytiť sa

záchyt, -u muž. r. čoho sa možno zachytiť;

tech. vybiehajúca súčiastka al. plôška na nejakom mechanizme, na ktorú sa zachycuje iná súčiastka: z. na puške, na stroji;
šport. z-y na skalách vyčnievajúce miesta, kde sa možno zachytiť pri horolezeckom výstuppe

zachyt, -á, -ajú dok. šport. slang. ukázať svoje brankárske schopnosti (vo futbale, v hokeji ap.): brankár dobre, slabo zachytal

zachytávač p. zachycovač, z. snehu na streche

zachyt, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; class="sc" /> koho, čo za čo, čím) chytiť (obyč. niekoho al. niečo, čo sa pohybuje), uchopiť, zadržať: Keby Komára Ilčík nebol zachytil, bol by spadol z ohrady. (Urb.) Mladík ju zachytil do svojich rúk. (Fig.) Bol by sa vrhol na Fibíka, keby ho neboli zachytili kamaráti. (Fr. Kráľ) Podarilo sa zachyt topiace sa dieťa za kabaničku. (Vans.) Mamenka zachytili Janka vystretými rukami. (Ráz.-Mart.) Kubo vystrel ruku a zachytil úder (Hor.) odvrátil;
z. útok nepriateľa;
z. prihrávku, loptu
pri hre prevziať od spoluhráča al. odvrátiť strelu protivníka;
z. očko (napr. na pančuche al. pri pletení) upevniť, aby sa nepáralo ďalej;
Filtrujú zachytenú dážďovicu. (Fr. Kráľ) z. tekutinu napr. do nádoby, nádrže;
pôda zachytí vlahu;
z. vietor
pomocou prekážky zabrániť prúdeniu vzduchu;
z. vietor do plachiet obrátiť loď tak, aby ju vietor poháňal;

2. (čo) chytiť, schytiť do ruky, popadnúť, chmatnúť: Zachytí valašku, skočí medzi kriaky. (J. Kráľ) Keď čert písmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce. (Dobš.) Ide na poľovačku;
zachytil zvery a išiel.
(Dobš.) Prepije všetko, čo zachytí (Tim.) k čomu sa dostane.

3. (čo, koho čím) pripevniť, upevniť, prichytiť, pridržať pomocou niečoho: Z okenných rámov vyberali klince na zachytenie skla. (Tomašč.) Chlap niesol na pleci valaškou zachytený košík. (Taj.)

4. (koho, čo) strhnúť so sebou (o niečom, čo sa rýchlo pohybuje): Zachytil ho remeň. (Ráz.) Zachytila ho transmisia stroja. (Urb.) Prúd zachytil dažďovú kvapku. (Jes.) Rozdrvil by všetko, čo by v ceste zachytil (valec). (Švant.) Prúd hrnúcich sa zemanov ho zachytil (a vliekol) na druhú stranu. (Kal.) Ten vyhral, kto na svoju stranu zachytil neuvedomelých ešte voličov (Taj.) získať;
pren. Moyzes, hoci osudom zachytený, päťdesiatri roky vzdialený od národa svojho, pracoval (Vaj.) hoci bol osudom prinútený, okolnosťami strhnutý.

5. (čím o čo i bezpredm.) zasiahnuť, začiahnuť;
dotknúť sa niečoho pri pohybe: V náhlosti zachytil štopárom o traverzu. (Hor.);
z. nohou o brvno, o kameň;
hovor. udrie, kade zachytí kde začiahne, kdekoľvek;
Začal zeman chlapa biť, kadiaľ ho zachytil. (Jégé) Pochytili cepy a cupy-lupy, kadiaľ zachytili. (Dobš.)

6. (koho, čo) stihnúť, zastihnúť, chytiť, pristaviť, zastaviť, zadržať: Pobral sa teda, ale pri lifte ho zachytil minister. (Urb.) Šveda ho zachytil a predstavil ho akémusi mladíkovi. (Min.) Na pohrebe som sliedila za chvíľou, v ktorej by som mohla zachyt Vojtu. (Bedn.) Zachytil (električku), ale iba o jednej nohe, ulepený na schodíku. (Urb.) Vprostred cesty zachytil ho dážď. (Tim.) Na mori nás zachytila búrka. (Hor.)

7. hovor. (koho) stretnúť a vziať so sebou: Čert zachytil žiaka sebou do mesta. (Dobš.) Ba i druhých zachytili na komédiu. (Kal.) Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto. (Jes.)

8. (čo) zistiť, odhaliť, prichytiť, dopadnúť: Zachytili náklad letákov, pašovaných vo voze pod slamou. (Urb.);
z. všetky prípady choroby včas zistiť a začať liečiť;

9. (čo) vyladením rozhlasového prijímača chytiť nejakú rozhlasovú stanicu: Raz náhodou zachytil české vysielanie z Moskvy. (Štef.) Znelku (rozhlasovej stanice) zachytil hneď. (Urb.)

10. (čo, čo čím) zmyslami postihnúť, zbadať, spozorovať, všimnúť si;
pochopiť zmysel niečoho, porozumieť;
vycítiť: Cítil falošný pohľad: zachytil ho zvláštnym zmyslom prenasledovaných. (Urb.) Zachytil posunok, zrejme adresovaný jemu. (Min.) Zachytil okom jej zjav. (Kuk.) Zachytili tóny hudby (Tim.) začuli. Natŕčal uši, aby zachytil, čo sa zhovárajú. (Hor.) Snažil sa zachyt slová a ich zmysel. (Min.) Melódia bola jednoduchá, gitaristi ju zachytili (Bedn.) rozpoznali melódiu a pridali sa k nej. Chodil som, snažiac sa zachyt takú ošemetnú vec: náladu. (Tat.)

11. (čo) vyjadriť, vylíčiť, vystihnúť, zobraziť rozličnými prostriedkami (napr. slovami, písmom, umeleckými postupmi ap.): zápisnične z. niečo (napr. priebeh rokovania);
číselne, štatisticky, presne, schematicky z. niečo;
v literárnom podaní zachyt odraz pomerov
(Mráz);
poznávanie života, ako ho zachytili kritickí realisti (Pláv.) Len málo mohli sme zachyt z bohatstva reči. (Škult.) Speváčku (maliar) štetcom zachytil na plátno. (Šolt.) Zachytiť tak nadšenie chlapcov na zvukový pás! (Gab.) Fotografia nevládala by lepšie zachyt majstra. (Vlč.) To všetko zachytila filmová kamera. (Mor.);

nedok. zachycovať, -uje, -ujú i zachytávať, -a, -ajú

|| zachytiť sa

1. (koho, čoho; class="sc" /> o čo; class="sc" /> do čoho, na čom, za čo) zavesiť sa, zadrapiť sa na niečo, zadržať sa, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom (obyč. o niekom al o niečom, čo je v pohybe a narazí na prekážku al. sa chce zastaviť): Juro skoro z nôh spadol, len že sa obloka zachytil. (Jégé) Náraz ich odsotil od steny, ale zachytili sa rukami druh o druha. (Fr. Kráľ) Zachytila sa jej (husi) o korienok laba. (Kuk.) Maťo zachytil sa rukami o ohradu. (Min.) (Sova) zachytila sa pazúrmi a zobákom (o okno). (Taj.) (Káčer) zachytil sa jej zobákom do peria. (Ondr.) Strom sa zachytil nad priepasťou. (Podj.) Plachtička sa jej zachytila na konárik. (Kuk.) Niečo sa mu zachytilo v hrdle. (Sev.) Postieral penu, čo sa zachytila na stenách kotla. (Hor.) Malta sa krásne zachytila na podklade a držala. (Zúb.)

2. (čoho) nájsť orientáciu, vedieť sa orientovať;
upnúť sa na niečo (v morálnom zmysel): Človek, ktorý miloval Paríž pred vojnou, nemal sa tu čoho zachytiť. (Tat.) Vtom mu čosi zišlo na um, čoho sa zachytil, ako topiaci britvy. (Kuk.) (Milka) vedela sa zachyt na slabosti iných (Vaj.) využiť ju vo svoj prospech.

3. zakoreniť sa, ujať sa, usadiť sa, uchytiť sa. Či sa zachytí (semienko), ujme, či z neho vyrastie zelený strom? (Vaj.) Nemá v sebe miesta, kde by sa mohol jeho vzdor zachyt a vrásť. (Hor.) Zlé slovo sa zachytí v pamäti (Vans.) nezabudne sa naň. Pred náporom sovietskych vojsk Nemci vypratali rovinu pri Ondave a zachytili sa v lesoch pod Dargovom (Tat.) zastavili sa. Po tom nekonečnom vandrovaní sa niekde zachytí a bude zarábať. (Fr. Kráľ)

4. (na čom, čoho) (o pohľade, o očiach) zastaviť sa, uprieť sa na niečo: Oči sa mi zachytili na veľkej ruke. (Bedn.) Zrak jeho chce sa niečoho zachytiť. (Jaš.) Pohľad sa mu zachytil na hmlovine lesa. (Bod.)

5. zastar. (do čoho, s neruč. i bezpredm.) začať niečo robiť, chytiť sa, dať sa, pustiť sa do niečoho. Do čoho sa bol zachytil, (všetko sa darilo). (Šolt.) Zachytil sa osvetu slobodu Uhorska dobývať. (Vaj.) Ondro zachytil sa drobčiť. (Tim.)

6. trochu zastar. (bezpredm., s neurč. i kam) odísť niekam, zobrať sa, vychytiť sa, schytiť sa: Často sa zachytila pýtať po domoch. (Tim.) Vzal valašku a cedidlo a zachytil sa svetom. (Dobš.) Rezko zachytí sa za slečnami. (Tim.) Zachytil sa a hybaj do Bešeňovských. (kal.); class="sc" /> nedok. zachycovať sa i zachytávať sa

zachytiteľný príd. m. ktorý možno zachytiť: V očiach mu preletel sotva zachytiteľný blesk. (Min.);
čiastočky hmoty z-é v mikroskope

záchytka1, -y, -tiek žen. r. súčiastka nejakého mechanizmu, určená na zachytenie niečoho: perová z.;
strešná záchytka

záchytka2, -y, -tiek žen. r. hovor. záchytná stanica

záchyt príd. m. slúžiaci na zachytenie, zachytávanie niečoho: tech. z-á skrutka, z. strmeň, z. rám súčiastky rôznych mechanizmov;
z-á nádoba, z. kanál na zachytávanie vody;
žel. z-á koľaj;
z-é lano;
z-á stanica
miesto, kde zadržujú opilcov a rušiteľov verejného poriadku;
pren. Hľadala v ňom oporu, záchyt bod pred hĺbkou priepasti, nad ktorou sa tackala. (Min.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zachyt��va�� v Slovníku slov. jazyka