Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vst��pi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vštečniť,všetečňovať p. všetečiť

vst, vstane, -nú dok.

1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: v. z postele, zo stoličky, od stola

expr. vyzerá ani čo by z hrobu vstal o chorom a slabom človekovi;
bibl. vstať z mŕtvych znova ožiť;
vstal(-a) ľavou nohou z postele o človeku, ktorý má zlú náladu. Aká nadurená? Vstali ste ľavou nôžkou z postele? (Vaj.);
vlasy mu dupkom vstali zľakol sa, zhrozil sa;

2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. ráno o 6 hodine, v. zavčasu, neskoro;

nedok. vstávať

vstavač, -a muž. r. poľná rastlina s kopijovitými, objímavými listami;

bot. rod rastlín (Orchis)

vstavačovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď rastlín (Orchidaceae)

vstavať, -via, -ajú dok. (čo do čoho) pri stavbe niekam upevniť, vmurovať: Hrubé, drevené trámy boli vstavané do drsnej, neohladenej pôdy. (Zgur.)

vstávať, -a, -ajú nedok.

1. dvíhať sa z miesta, dvíhať sa na nohy: v. z postele, z lavice, od stola;
pren. Keď slnce bude vstávať... (Hor.) vychádzať

hovor. vstávajúc-líhajúc neprestajne, neustále, ustavične;
vlasy mu dupkom vstávajú je prestrašený, naľakaný;

2. zobúdzať sa opúšťať lôžko: v. ráno o 5. hodine, v. veľmi zavčasu;

dok. vstať

vstave prísl. v úlohe prísudku (kalk z nem.); class="sc" /> hovor. byť vstave (s neruč.) byť schopný niečo urobiť, vládať, zmôcť: Ľud jediný je vstave kvetom posypať zem šíru. (Hviezd.) Bol by vstave Zuzku ubiť. (Taj.) Nebol by som vstave všetkých nasýtiť. (Gab.)

vstaviť, -í, -ia dok. (čo do čoho, kam) postaviť, umiestiť niekam: Kde hradba stála, kríž tam vstavali. (Hviezd.) Do hláv na hrobe vstavali drevený krížik. (Jil.) Na almárii, vstavanej do steny, bliká lampáš. (Ráz.)

vštepiť, -í, -ia dok. (čo do čoho) vštepením vpraviť niekam, zaštepiť: v. vrúbeľ do stromu;
pren. Matka vštepila mu do srdca cit zbožný (Hviezd.) vložila, vtlačila. Príroda všetpila túto vlastnosť ľuďom (Jil.) dala, obdarila ich

v. si niečo do pamäti dobre si zapamätať;
v. si niečo do srdca uchovať si v srdci;

nedok. vštepovať, -uje, -ujú

vstrčinos, -a muž. r. žart. zried. človek, ktorý sa do všetkého stará, do všetkého vstrčí nos, všadebol: Takého vstrčinosa niet v celom Kocúrkove. (J. Chal.)

vstrčiť, -í, -ia dok. (čo, zried. i koho do čoho, kam) vopchať, vsunúť, vtlačiť, vložiť, vtisnúť do vnútra niečoho: v. kľúč do zámky, v. cigaretu do úst, v. peniaze do vrecka, v. meč do pošvy;
pren. hovor. v. peniaze do podniku vložiť

hovor. expr. v. niekoho do mundúra urobiť ho vojakom;
všade musí nos vstrčiť o zvedavom človeku;

nedok. vstrkovať, -uje, -ujú i vstrkávať, -a, -ajú

|| vstrčiť sa (do čoho, kam) vopchať sa, vtlačiť sa niekam. Dvere potvorili sa a dnu vstrčila sa sedliacka čierna ruka s lístkom. (Tim.)

vstrebať, -e, -ú dok. (čo) vsať, pohltiť, vpiť, absorbovať: zem vstrebala vodu;
semeno vstrebalo všetku vodu
;
pren. bás. Čas všetko vstrebe (Kost.) časom sa na všetko zabudne, každá bolesť prejde;

nedok. vstrebávať, -a, -ajú

|| vstrebať sa (do čoho i bezpredm.) vpiť sa, vsiaknuť, absorbovať sa: voda sa vstrebe do zeme;
liečivá masť sa vstrebe do pokožky
;

nedok. vstrebávať sa

vstrebateľnosť, -ti žen. r. odb. schopnosť vstrebať sa do niečoho. v. vápnikových zlúčenín

vstrebávací, -ia, -ie príd. m.

1. majúci schopnosť niečo vstrebávať: v-i žliazky;

2. lek. odohrávajúci sa vstrebávaním: v-ia liečba

vstrek, -u muž. r. vstreknutie;

tech. vstreknutie paliva, obyč. pomocou osobitného prístroja: motor s priamym vstrekom, typ turbíny so vstrekom;

vstrekový príd. m.: v-é odlievanie, v. motor, v. stroj

vstreknúť, -ne, nú, -kol i vstrieknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. (čo do čoho, čo komu) vpustiť niekam krátky tenký prúd tekutiny pomocou prístroja: lekár mu vstrekol injekciu, v. do krvi sérum, v. do valca naftu;

2. (do čoho) frknúť, šplechnúť, strieknuť: Tu ti štipľavá voda vstrekla do tváre. (Hor.);
pren. krv mu vstriekla/vstrekla do tváre prudko sa začervenal;

nedok. vstrekovať, -uje, -ujú

vstrekovač, -a muž. r. tech. zariadenie, ktorým sa vstrekuje pohonná látka, obyč. nafta, do motora: v. s otvorenou dýzou

vstrekovací, -ia, -ie príd. m. upravený na vstrekovanie: tech. v-ie čerpadlo, v. ventil

vstrekový p. vstrek

vstrel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. strel. miesto, kde strela vnikne do cieľa

vstreliť, -í, -ia, rozk. vstreľ dok.: šport. v. gól dostať loptu al. puk do brány

vstrieknuť p. vstreknúť

vstrkovať p. vstreknúť

vstrkovať i vstrkávať p. vstrčiť

vstup, -u muž. r.

1. príchod, vchod do niečoho, miesto, kde sa vstupuje, vchádza: v. do brány, do mesta;

2. vstúpenie, vojdenie, vkročenie niekam: To mŕtvy muž je, vstup však jeho premohol v dome všetku tmu. (Smrek.);
povoliť niekomu v. niekam;
v. zakázaný
sem neslobodno vkročiť (výstraha);

3. vstúpenie do nejakej organizácie, do kolektívu, do pracovného pomeru ap.: v. do JRD, do strany, do manželstva, na vysokú školu;
pren. Pri svojom vstupe do literatúry Rimbaud skoro nevzbudil pozornosť (Hlb.) na začiatku svojej literárnej činnosti.

v. dodejín (napr. Slovanov) začiatok dejín (slovanov), prvé historické zprávy

Vstúpenie, -ia stred. hovor. kresťanský sviatok nanebevstúpenia Krista

vstupenka, -y, -niek žen. r. lístok, ktorý oprávňuje vstúpiť niekam, kde nie je voľný vstup: v. do divadla, v. na koncert, v. do kina

Naposledy hľadané výrazy

1. vst��pi�� v Slovníku slov. jazyka