Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vedomie” v Slovníku slovenského jazyka

vedomie, -ia stred.

1. schopnosť ľudskej bytosti myslieť, usudzovať a uvedomovať si svoj vzťah ku skutočnosti;
najvyššia forma odrazu objektívnej reality, ktorá je charakteristická pre človeka: ľudské v.;
spoločenské v.
súhrn spoločenských myšlienok, teórií a názorov, ktoré sú odrazom podmienok materiálneho života spoločnosti;
hmota je prvotná, vedomie je druhotné;
Spoločenské bytie určuje spoločenské vedomie.

2. stav ľudskej bytosti, keď si uvedomuje a zmyslami poznáva svoju existenciu: stratiť, nadobudnúť v.;
byť pri v-í;
bol bez vedomia;
Prebral ho k vedomiu.
(Bedn.);
prežívať niečo pri plnom v-í;
Prešla si dlaňou po lícach. To jej prinavrátilo vedomie.
(Hor.)

3. (čoho i bezpredm. i so spoj. class="b0">že) rozumový a citový vzťah ľudskej bytosti, ktorá si niečo určité uvedomuje, je si niečoho vedomá, uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny;
v. (vlastnej) dôležitosti, (vlastnej, osobnej) zodpovednosti;
jazykové v.
schopnosť správne používať jazyk (najmä materinský);
niečo mu vniklo, vošlo do v-ia;
urobiť niečo s v-ím (bez vi-a) niekoho;
dať niekomu niečo na v.
oznámiť;
vziať niečo na v.;
brať niekoho na v.
všímať si;
nebrať niekoho, niečo na v. nevšímať si, ignorovať;
vedomie, že ráno musí byť v práci (Zúb.);
Vedomie, že ma ubil nevinne, skrivilo vo mne jeho tvár. (Ondr.) Hrialo ju vedomie, že už má syna. (Letz) S mojim vedomím sňal sa môj syn s tvojou dievkou. (Kuk.);
podľa (svojho) najlepšieho v-ia a svedomia pri plnom uvedomení si niečoho, s plnou zodpovednosťou;
Dáva sa na vedomie jednému každému... (Heč.) formula, ktorou niekdajší bubeníci začínali oznamy po vybubnovaní.

4. zastar. povedomie: slovanské v. (Škult.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vedomie v Slovníku slov. jazyka