Význam slova „vaj” v Slovníku slovenského jazyka

vaj cit. obyč. v spojení aj-vaj vyjadruje bedákanie (obyč. u židov): Behali ako šialení, „Aj-vaj, aj-vaj“, prosili richtárov, do krčmy zvali. (Taj.) „Aj-vaj, i dieťa!“ zalomí rukami i starý. (Tim.)

Vajan, a- muž. r. jeden z bohov v slovanskej mytológii: ohne preskakovať na Vajana (Vaj.)

vajanga, -y, -jáng žen. r. druh vodenej bábky používanej v bábkovom divadle

vajanský, zried. i vajanovský príd. m. týkajúci sa dňa pred Jánom Krstiteľom (24. júna), keď sa konali al. konávajú staré ľudové sláv nosti pri ohni na oslavu najdlhšieho dňa roku: vajanská noc svätojánska;
vajanské ohne;
vajanský sviatok boha Svantovíta (Vaj.) vajanský rozpust (Hviezd.);
vajanovská fakľa (Kuzm.)

vajatať, zried. i vajatať sa, -á, ajú nedok.

1. pracovať k pôrodu, ťažko, s bolesťami rodiť: Zem sa ťažko vajatala, k pôrodu pracujúc. (Hviezd.);

pren. expr. ťažko, s námahou, s utrpením vznikať, tvoriť sa, rodiť sa: vajatanie nových tvorieb (Vaj.);
v ťažkom sveta vajataní (Hviezd.)

● vajatali hory, porodili myš bolo veľa rozruchu pre bezvýznamnú vec;

2. tápať, váhať, kolísať: Nebol ešte rozhodnutý, vajatal. (Hor.) Vajatal medzi istotou a neistotou. (Hor.) Vajatali vo vymyslenej budúcnosti, v tom, ako to má byť. (Tat.)

3. expr. zried. ťažko pracovať, drieť sa: Nevesta v detstve osirela, potom sa vajatala po Amerike. (Rys.)

vajce, -a, -jec stred.

1. zárodok budúceho je. dinca (obyč. vtáka) nachádzajúci sa v škrupine oválneho tvaru al. len v blane;
niektoré (najmä slepačie) sa používajú ako potrava: vtáčie, slepačie, kačacie, pštrosie, korytnačie v.;
sliepka zniesla v.;
sliepky nesú, znášajú v-ia;
znáška vajec;
odb. výroba vajec;
vták sedí na v-iach aby sa vyliahli mladé;
z v-a sa vyliahlo (vykľuvalo) mláďa;
čerstvé, skazené v.;
konzervované, nakladané, sušené v-ia;
zabiť, rozbiť, roztĺcť v. obyč. pri príprave jedla z neho;
niečo je veľkosti, má veľkosť slepačieho, holubacieho ap. v-a;
kuch. v. na mäkko, na tvrdo (t. j. uvarené);
mäkké, tvrdé v.;
dať do cesta celé v. t. j. bielok i žĺtok;
veľkonočné, maľované v. kraslica;
hovor. podobajú sa ako v. v-u veľmi;
Sedí (ticho) ako kvočka na v-iach ani sa nepohne;
zaobchádzať s dakým (s dačím) ako s maľovaným (skazeným) vajcom opatrne;
ide ako po skazených v-iach opatrne;
okrúhly ako v.;
utešený zámok, len akoby ho z vajca vylúpil (Dobš.) nový, neporušený

● kukučkino, kukučie v. cudzí, nevlastný prvok, neústrojná vec;
expr. tancovať medzi v-ami robiť háklivú, nebezpečnú vec;
Kolumbovo/-busovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy;
Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka mladý, neskúsený chce poučovať staršieho, skúseného. I čierna kvočka biele vajce znesie prísl. o častom rozpore medzi vonkajšou podobou a charakterom človeka;
hovor. expr. sotva sa z vajca vykľuval (už chce poučovať ap.) sotva dorástol, dospel;

2. anat. (obyč. v mn. č.) časť samčieho pohlavného ústroja u cicavcov;

vajcový i vaječný príd. m.

1. patriaci k vajcu, pochádzajúci z vajca: v. žĺtok, bielok, v-á škrutpina;
biol. v-á bunka zárodočná;
v. výtrus;

2. urobený z vajec, s vajcami: v-é výrobky;
v. krém, likér, v-é halušky, rezance;

vajíčko, -a, -čok stred.

1. zdrob. expr. i vajko, -a, -jok i vajčiatko, -a, -tok stred. vajce: slepačie v., v. na mäkko;
vyberať v-a z hniezda;
veľkonočné v-a farbené, maľované;
sliepku, ktorá zlaté vajká nesie (Hviezd.) Štyri odovzdané vajčiatka vezme kaprál. (Heč.): hovor. za v. (napr. masti) trochu, kúsok;

2. biol. zárodočná samičia bunka s blanitým obalom: oplodnené v.;
mucha kladie v-a;
z vajíčok hmyzu sa liahnu larvy;
v-a cicavcov sa tvoria vo vaječníkoch;
na plodolistoch nahosemenných rastlín sú v-a;

3. útvar, predmet podobný malému vajcu;
vajcu podobné okrúhle sitko na čaj;

vajíčkový príd. m.: v-é cesto urobené s pridaním vajíčok

vajčiak, -a, mn. č. -y muž. r. hosp. žrebec

vajčiatko p. vajce

vajčitý príd. m. majúci tvar vajca, vajcovitý, oválny, elipsovitý: v. tvar;
v-á kadička (Heč.);
v-á mreža (Hviezd.);
bot. v-é listy

vajcorodý príd. m. zool. (o niektorých živočíchoch) rodiaci, znášajú vajcia: v-é živočíchy;

vajcorodé mn. č. rad cicavcov (Monotremata);

vajcorodosť, -ti žen. r. schopnosť niektorých živočíchov znášať vajcia

vajcovec, -vca, zried. i vajčeník¹, -a muž. r. i vajcovka, -y, -viek žen. r. v architektúre, v keramike ap. plastická ozdoba oválneho tvaru

vajcovitý príd. m. majúci tvar vajcia, oválny: v. tvar;
v-á tvár (Ráz.);

vajcovite prísl.

vajcovka p. vajcovec vajcovod p. vajíčkovod

vajcový p. vajce

vajda, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. (cig.) vodca, náčelník väčšej skupiny kočovných Cigánov: Kŕdel Cigánov sa ukázal neďaleko studne, starého vajdu nebolo medzi nimi. (Kuk.)

2. hist. v Moldavsku a Rumunsku titul lénnych kniežať;

vajdovstvo, -a stred. titul, postavenie vajdu: Vajdovstvo i vysoký vek ide v jeho rodine z otca na syna. (Kuk.)

vajdelot, -a i vajdelota, -u mn. č. -ovia muž. r. hist. kňaz pohanských Prusov: Otče, vodca, veštec, vajdelote! (Hviezd.) Pri švehole vtáctva sedel náš vajdelota. (Vaj.)

vajdlink, i vajdling, -u muž. r. (nem.) zastar. hlbšia plechová misa, vahan, vandlík: Na misu alebo vajdlink dajú sa tri žĺtky. (Vans.)

vaječnica, -e, -níc žen. r. pokrm z upražených rozmiešaných vajec, praženica: Varievala halušky s vaječnicou. (Kuk.);
trhance s vaječnicou (Kuk.)

vaječník¹ p. vajce

vajíčko p. vajce

vajíčkovod, star. i vajcovod, -u muž. r. anat., zool. časť samičieho a ženského pohlavného ústroja

vajíčkový p. vajce

vajko p. vajce