Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „svi����av��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

sviatkovať, -uje, -ujú nedok. hovor. sláviť, odbavovať sviatky, tráviť sviatočné dni: To bývali aj moje blažené dni: doma sviatkovať, u ujčeka na orechy, v karty sa hrať a piť hriatô. (Taj.) Keď už sviatkovať, tak si vydrhol čižmy pri studni a namastil slaninou. (Kuk.);
pren. V trhový deň všetky úrady po obede sviatkovali (Vaj.) nepracovali.

sviatkové (nár. i sviatkovô), -éh stred. v minulosti mimoriadna odmena (obyč. peňažná) z príležitosti sviatkov (učiteľom, zamestnancom, slúžkam ap.): Rechtor musel využívať svojho hlasu pri všelijakom „žobrani“, ktoré raz sa nazývalo kantácie, raz festivácie (sviatkové), raz koledy atď. (Taj.) Pridal mi zlatovku, i sviatkovô som dostala. (Taj.)

sviatočný príd. m.

1. týkajúci sa sviatku, nedele (dňa, v ktorom sa nepracuje): s. deň, s. pokoj, s. večer;
Prišlo nedeľné popoludnie. Tiché, sviatočné a mäkké.
(Mráz)

2. určený na sviatok a nedeľu, používaný, vyskytujúci sa vo sviatok a nedeľu: s-é šaty, s. oblek, odieť sa do s-ého rúcha;
s. klobúk;
vziať, obliecť si s-é nohavice, s-ú košeľu;
V hrsti drží ozrutnú sviatočnú tvarohovú dolku.
(Vám.) Babka už varili na ohništi sviatočnú kávu. (Zgur.) Naplnený je [dom] hosťami, sviatočným obecenstvom (Al.) sviatočne oblečeným. Starý Jánošík sedí na múriku vo sviatočnom (Ráz.) vo sviatočných šatách. V momente hodil sa do sviatočného a — hybaj dolu do mesta (Urb.) obliekol si sviatočné šaty;
pren.: s. poľovník ktorý poľuje iba niekedy, občas;
s. návštevník zriedkavý;
s. fajčiar málokedy fajčiaci;

3. expr. slávnostný, povznesený, veľkolepý, nie každodenný: s-á chvíľa, s-á nálada, s-é ovzdušie, s-á atmosféra, s. hlas, s. tón;
zloziť s. sľub
(Škult);
s-é slová (Mráz);
s-é dojmy, s. cit;
pren. V týchto výšinách je úplný pokoj a sviatočná tichosť- (Kuk.);

sviatočne prísl.

1. ako vo sviatok al. v nedeľu: obliecť sa s.;
s. vyobliekaný, vychystaný;
Sviatočne bolo v celej doline.
(Ondr.);
pren. poľovať s. zriedkakedy, málokedy;

2. expr. slávnostne, povznesene: cítiť sa s., vyzerať s.;
Tváre sú sviatočne vážne.
(Al.) V tom bolo niečo sviatočne radostného. (Šolt.);

sviatočnosť, -ti žen. r. slávnostnosť, povznesenosť, nevšednosť: už bola všetka. sviatočnosť vyšumela. (Šolt.) V týchto jednoduchých a predsa tak ťažko prístupných veciach je sviatočnosť a sláva dňa. (Jil.)

sviatok, -tku muž. r.

1. deň pracovného pokoja ustanovený štátom al. cirkevnou vrchnosťou: štátny s.;
Sviatok práce
1. máj;
národný s.;
Veď som sa čosi naspomínal kamarátov, čo oslavovali náš robotnícky sviatok.
(Zúb.);
cirkevný s., svätiť, zasvätiť. s. (s-y);
vianočné, veľkonočné s-y;
svätodušné s-y;
výročné, výročité s-y
vyskytujúce sa iba raz v roku;
Odetá je ako vo sviatok. (Tim.) Obliekal ich iba na veľké sviatky. (Taj.)

hovor.: sviatok-nesviatok každý deň, v každom čase;
nemá ani sviatku, ani piatku nemá si kedy oddýchnuť;
čo na piatok, to na sviatokiba jedny šaty;
nosí vždy tie isté šaty;
o veľkej chudobe;

2. významný, slávny, slávnostný deň;
významná udalosť (výročie, meniny, narodeniny ap.): rodinný s.;
Päťdesiate výročie jeho smrti sovietsky ľud pripomína si ako svoj veľký kultúrny sviatok.
(Mráz) Tie večery stávali sa sviatkom celému mestu a okoliu. (Kuk.) Hody, to bol pre nás detváky veľký sviatok. (Mor.)

sviatosť, -ti žen. r. posvätný úkon, pomocou ktorého sa podľa učenia kat. cirkvi veriacim dostáva osobitnej milosti: sedem s-í;
chodiť k s-iam;
vysluhovať s-i;
s. krstu;
s. oltárna
eucharistia;
Vo dverách útulku sa zišiel s farárom, idúcim so sviatosťou posledného pomazania ku chorému Mišovi. (Jégé);
žart. Tiež sa [ti] sviatosti manželskej zachcelo? (Jil.) chceš sa oženiť?

hovor. žart. siedma s. manželka, žena: Ivan, si ty vraj papuča tej siedmej sviatosti. (Urbk.);
opatrovať niečo ako s. veľmi úzkostlivo, starostlivo, šetrne;
zaobchádzať s niečím ako so s-ou opatrne, šetrne;

sviatostný príd. m.

svíb, -a muž. r. (nár. i sviba, -y ž.) krovitá rastlina rastúca na slnečných stráňach, v pobrežných kroviskách ap.;
bot. s. krvavý (Cornus sanguinea);

svíbový príd. m.: s-é krovie, s-é drevo

švíbalka p. švábeľka

svíbie, -ia, 6. p.(nár. i svíbä, -äťa) stred. hromad. svíbové krovie: Zhýňam prútky na svibäti, na drieni ako búrka lesy. (Hviezd.)

švíček p. šev

svieca, -e, sviec žen. r. stĺpec vosku, loja al. stearínu s knôtom v prostriedku, slúžiaci ako primitívny zdroj svetla, osvetlenia;
sviečka: zapáliť, zažať, zhasiť s-e;
vosková s.;
oltárna s.
ktorú zapaľujú na oltári v kostole pri bohoslužbách;
hromničná s. posvätená na Hromnice, hromnička;
Sieň bola osvetlená načervenastým svetlom sviec. (Jégé) Tri sviece horia v striebornom svietniku. (Ráz.);
hovor. rovný ako s., urastený ako s. o niekom, kto má rovnú, štíhlu postavu;
To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece (Botto) rovní, vysokí;
stál ako s. rovno, meravo;
Sedia práve na terase pri svieci (Kuk.) pri osvetlení sviecou;
expr. Zažala sa aj ona ako svieca (Fig.) začervenala sa;
pren. kniž. s. života život;

sviecový príd. m. zo sviec: s-á lampa (Stod.)

sviecať, -a, -ajú nedok. nár. svietiť, osvetľovať: Z jeho klenby sviecali hviezdy. (Hviezd.) V zlatom lustri nad hlavami im sviecalo šestnásť lojových sviec. (Rys.)

svieceň, -cňa muž. r. (čes.) kniž. zastar. svietnik, stojan na sviečku: dvojramenný s. (Kuk.);
I sviecne a lampy skveli sa. (Šolt.)

sviečka, -y, -čok žen. r.

1. menšia svieca: vosková, lojová s.;
zapáliť, zapaľovať, zažať s-u;
hromničná s.
posvätená na Hromnice;
hovor. čítať, písať pri s-e pri svetle sviečky;
Svietili im sviečkou do chodbičky. (Tat.);
fyz. medzinárodná s. základ fotometrických jednotiek;

pren. šport. slang. vysoký kolmý odkop lopty (vo futbale)

vystrieť sa ako s. vypnúť sa, postaviť sa do pozoru;
hovor. expr. : Ešte nebolo ani pol jedenástej a už vás človek ani so sviečkou na stavbe nenašiel (Karv.) ani po starostlivom hľadaní. Jarabského horára poslal k anjelikom sviečky páliť (Švant.) zavraždil ho, zabil ho.

2. tech., motor. súčiastka výbušných motorov slúžiaca na elektrické zapaľovanie výbušnej zmesi vo valci;

3. hovor. žart. sopeľ pod nosom: Zotrel si spakruky spred nosa sviečku. (Fr. Kráľ) Ešte si za husami chodil so sviečkou pod nosom. (Karv.) Tí najmenší s tabuľkami pod pazuchou i so sviečkami pod nosom sadajú si do prvých lavíc. (Švant.);

sviečkový1 príd. m. k 1 : s-é svetlo, s. lampáš, s. knôt;
posmeš. s-á baba žena, ktorá chodí veľmi často do kostola;

sviečočka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

sviečkár, -a muž. r. kto vyrába, zried. i kto predáva sviečky;

sviečkárka, -y, -rok žen. r.;

sviečkársky príd. m.;

sviečkárstvo, -a stred. výroba sviečok

sviečkáreň, -rne, -rní žen. r. továreň na výrobu sviečok

sviečková, -ej žen. r. (čes.) kuch. sviečkovica

sviečkovica, -e žen. r. kuch. najjemnejšia časť mäsa od chrbta (obyč. hovädzieho);
pečienka z takého mäsa pripravená, sviečková pečienka: s. na smotane

sviečkovitý príd. m. majúci podobu sviečky: s-á žiarovka

sviečkový1 p. sviečka

sviečkový2 príd.: kuch. s-á pečienka pripravená zo sviečkovice

sviečnik, -a muž. r. nár. svietnik (Skal.)

sviečočka p. sviečka

sviecový p. svieca

svietelnica, -e žen. r. zried. svietidlo, lampa, lampáš: Kto sa napije vody pri zhasnutej svietelnici, umrie. (Fig.)

svietenie, -ia stred. svetlo, žiara: Oprelo sa (slnko) o chalupu žltým svietením. (Gab.) Umiera zory posledné svietenie. (Vaj.)

svietiaci, -a, -e príd. m. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, lesknúci sa, ligotavý: s-e náhrdelníky (Jes-á);
voj. s-a strela, s. náboj;
pren. s-e oči lesklé

Naposledy hľadané výrazy

1. svi����av�� v Slovníku slov. jazyka