Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „star��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

štárať (sa), -a, -ajú nedok. hovor. expr. (v čom i bezpredm.) prehŕňať sa, prehrabávať sa;
prehŕňať, prehrabávať niečo, kutrať niekde: Po dlhšom štáraní našiel kladku karát. (Vaj.) Žalobník sa v aktách štára. (Hviezd.)

|| štárať

1. chodiť, prechádzať sa dakde a pritom si všetko okolo seba dôkladne obzerať, prezerať;
snoriť: Ach, starý bosorák štára po dome. (Vaj.)

2. (do čoho, kniž. i v čo) pichať, bodať do niečoho, škrabať po niečom (obyč. nejakým ostrým, špicatým predmetom): do všetkého štára;
Paličkou v cestu štáral.
(Hviezd.)

starať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o koho, o čo i so spoj. aby) pričiňovať sa, snažiť sa, aby niekto mal prospech, úžitok, aby niečo bolo v poriadku: s. sa o dieťa, o starých rodičov, o siroty, s. sa o poriadok, o čistotu;
Keď si komunista, staraj sa o družstvo.
(Tal.) V dome bola bieda, lebo som sa celý rok o hospodárstvo nestaral. (Kal.) O maštale sa nemá kto starať. (Smrč.) Nestará sa o ženu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo — o nič. (Kuk.)

2. (o čo, o koho) snažiť sa niečo al. niekoho si zaopatriť, zaobstarať: Stará sa o pokrm pre deti. (Jégé) Nech sa starajú o to povolenie na stavbu kolíb. (Laz.) Hneď po žatve staral sa o slúžky a sluhov. (Taj.) Matka starala sa už o nevestu. (Kuk-) Ja som sa staral o nápoje (Al.) mal som na starosti nápoje.

3. (o koho, o čo; class="sc" /> do koho, do čoho) všímať si niekoho, niečo, zaujímať sa o niekoho, o niečo, venovať pozornosť niekomu, niečomu, dbať o niekoho, o niečo: Málo sa staral o svoj úrad. (Vaj.) Nik sa o gazdovstvo nestará. (Tim.) Ja nestaral som sa do sveta. (Botto) Darinka nestarala sa do jeho vecí. (Vans.) Nik sa nestará, či mu chuti polievka. (Fr. Kráľ) Staral sa len o svoju prácu. (Zúb.) O cudzie smetisko sa nestarám (Fel.) chyby druhých ma nezaujímajú. O perspektívu sa staral ako o lanský sneh (Jes-á) vôbec ho nezaujímala-

starieť sa, -ie, -ejú nedok. (do koho, do čoho i bezpredm-) zaujímať sa o niekoho, o niečo, prejavovať záujem, starať sa: Čo sa starieš do chlapských rečí? (Smrč.) Páni mlčali, lebo sa nestareli do Dariny. (Tim.) A čože sa stariete do nás! (Fr. Kráľ) Len aby v ňom neboli ploštice! — starie sa stará mať. (Laz.)

stará p. starý

starček2, -a, mn. č. -y muž. r. lúčna rastlina väčšinou so žltými kvetmi;
bot. s. dutý (Senecio congestus)

starec, -rca muž. r. starý muž: šedivý s., striebrovlasý s.;
chodiť, vyzerať ako s.;
blazeovaný mladý starec
(Vaj.) predčasne zostarnutý človek;
duševný starec (Taj., Fr. Kráľ) človek so skostnatenými názormi;
[Ide] marec, poberaj sa starec. prísl.;

starecký príd. m.: s. hlas, s. krok, s. pohľad, s-á tvár, s-á pochabosť (Zúb.);

starecky prísl.: s. začnú tancovať (Stod.);

starectvo, -a stred. i stareckosť, -ti žen. r. starecký stav, starecký ráz;

starček1, -a, mn. č. -ovia i starík, -a, mn. č. ovia/-ci muž. r. zdrob. expr.

starejší, -ieho muž. r. (starší) človek poverený vedením svadobnej hostiny, starosvat;

starejšovský príd. m.: s-á sláva (Taj.);

starejšia, ej žen. r.

starena, -y, -rien žen. r. stará žena: vyzerať, chodiť ako s.;
Spišiačka, starena vyše sedemdesiatročná
(Fr. Kráľ);

starenka, -y, -niek žen. r.

1. zdrob. expr. k starena;

2. nár. stará matka: Rozlúčime sa so starenkou pioniera Ďumbierskeho. (Gab.);

starenôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr. (Jes-á)

starešina1, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. hist. náčelník, hlava rodiny, rodu, kmeňa, staršina: s. rodu (Gos.);

2. kniž. zastar. starosta, predstavený nejakého spolku, spoločnosti ap.;

starešinský príd. m.: s-á moc;

starešinstvo, -a stred. hodnosť starešinu

starešina2, -y žen. r. hromad. zastar. členovia mestskej rady: mestská s. (Lask.)

stár, -e žen. r. hromad. starí ľudia: Španielka kosila všetko, deti, stár i chlapov. (Tat.)

staričký príd. m. expr. zried. starý, staručký: s. žobrák (Dobš.);
s. slepec (Vans.)

stárie, -ia, 6. p.stred. zastar. staroba: Piesne moje, patinou stária zelenou sa skvejú. (Vaj.)

starieť, -ie, -ejú nedok. zried. starnúť: Bolo by to veľmi príjemné a osviežujúce, keby človek nestarel. (Švant.)

stariga, -y, -ríg žen. r.

1. pejor. stará žena (často v nadávkach): Šuškali a sipeli ako dve stridžie starigy. (Chrob.) Keby si ma bola pustila, ty stariga, mohol som vyhrať. (Taj.)

2. stará samica, napr. hus

starigáň, -a, mn. č. -ni muž. r.

1. expr. starý muž (často v nadávkach): Radšej by som mu pierka uvila na širák, nech by omladol, starigáň bruchatý. (Fig.)

2. (mn. č. -ne) staré zviera: Váš vlk, čo vás obchádza, bude starigáň, ktorého odbila svorka. (Ondr.)

starík p. starec

starina, -y, -rín žen. r.

1. staré, nepotrebné veci: Navyknutí sme boli, že do múzea patrí iba starina. (Kost.) Kroniky dávno zapadli medzi starinou. (Tat.) Zo všetkých strán plazil sa nepríjemný pach stariny. (Švant.) Mesto zďaleka zapácha starinou. (Škult)

2. niečo, čo sa zachovalo z minulosti, starobylá pamiatka, starožitnosť: Čo predstavuje táto starina? (Kuk.) Zariadenie izby upomínalo na starinu. (Vaj.)

3. neskosená suchá tráva z minulého roku;

4. vín. drevo viniča staršieho ako dva roky

starinár, -a muž. r. obchodník so starými, opotrebovanými vecami: Kúpil som si harmoniku u starinára. (Heč.);

starinársky príd. m.: s. obchod (Tomašč.);
s-e predmety (Hruš.);

starinárstvo, -a stred. obchod sa starými, opotrebovanými vecami

starinný príd. m. zastar. starobylý, starodávny: starinné písomnosti a listiny (Vaj.);
starinná báj (Fig.)

starizeň, -zne žen. r. hromad. zried. staré, opotrebované veci, starina: zo starizne poprešívané šaty (Jégé);
Kto by za takú starizeň chcel dať groš. (Švant.)

starizný príd. m. expr. zried. veľmi starý: s-á vŕba (Jaš.)

star, -ej žen. r. expr.

1. stará žena, starena (často v oslovení): Starká Gašová plátala košeľu. (Jégé) Choďte von, star, zavolal na ňu hnevno. (Vaj.)

2. fam. oslovenie manželky: Tak už vieš, star, čo sa stalo? (Ráz.)

3. nár. stará matka: Popíjal môj krstný otec so mnou i starký so starkou. (Ondr.)

star1, -ého muž. r. expr.

1. starý človek, starec (často v oslovení): Prichádza starký ako jabloň biely. (Kost.) Dobrý deň, čo porábate, starký, čo? (Vaj.) Cudzích v dome niet, iba dvaja starkí, čo dom čistia. (Taj.)

2. fam. oslovenie manžela: Nebudem môcť, starký, ísť s tebou robiť na pole. (Gab.)

3. nár. starý otec: Popíjal môj krstný otec so mnou i starký so starkou. (Ondr.)

starký2 príd. m. expr. zried. starý: starkí rodičia (Vaj.);
starká chromá mať (Lask.)

starnúť, -ne, -nú, -rol/-rnul, -rla, -rli nedok.

1. stávať sa starým, ostarievať: Starne, badať to na jeho vysušenej koži. (Švant.) Starnem, dráždi ma každá maličkosť. (Stod.) Vlasy môžu šedivieť, no srdce nestarne. (Jil.) Búroš starnul pred časom, zrejmý znak, že i on trávi nespavé noci. (Jégé)

2. opotrebúvať sa, kaziť sa: pôda starne

staro p. starý

Naposledy hľadané výrazy

1. star�� v Slovníku slov. jazyka