Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rozhodn����” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

rozhodne p. rozhodný

rozhodnosť p. rozhodný

rozhodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (o čom, o kom, nad čím, nad kým, medzi kým, čo i bezpredm.) urobiť rozhodnutie, vyniesť rozsudok, obyč. o niečom nevyriešenom, neistom, s konečnou platnosťou ukončiť spor o niečom: r. o niečom s konečnou platnosťou;
r. o osude, nad osudom, o budúcnosti niekoho, niečoho;
r. o žiadosti, o udelení ceny, o návrhu;
r. spor;
Už rozhodli. A to o nás, bez nás.
(Urb.) Táto chvíľa musí rozhodnúť nad mojím žitím. (Vaj.) Cítila v sebe rásť silu rozhodnúť sudbu celého žitia. (Vaj.) Medzi nami môže rozhodnúť len meč. (Škult.)

zastar. nad jeho osudom je už rozhodnuté (Kub.) istotne zomrie;

2. určiť, čo a ako sa má stať, určiť, stanoviť, vyjadriť sa s konečnou platnosťou: Chlapec zostane. Rozhodli ujček Maco a proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.) Matka povedala, že nech si Júlia rozhodne sama. (Ondr.) Ty rozhodni, kto má z nás (ísť) k nemu, kto s tebou. (Hviezd.) Nech si rozhodne, čo volí — po koj a či boj. (Kuk.) Rozhodni mati: lebo mňa zabudni, alebo sestrám biednym nedôveruj. (Sládk.)

3. (o čom, nad čím, čo i bezpredm.) prispieť ku konečnému výsledku niečoho, obyč. kladne, mať najväčší vplyv, najviac zapôsobiť na niečo, najviac zavážiť v niečom (o určitých okolnostiach, javoch ap.): r. o výsledku, o víťazstve;
Okolnosti ktoré pritom rozhodli, boli iste niekoľkoraké.
(Luby) slovo má rozhodnúť nad tancom. (Kuk.) Kto môže vedieť, čo rozhodlo, aby sa jedna vetvica zelenala a druhá v jej susedstve uschla? (Vaj.) Ivan je veličínou, ktorá rozhodne, či sa Pavo vráti. (Heč.)

r. boj, zápas vo svoj prospech zvíťaziť;
r. vojnu (Jégé) prispieť k jej skončeniu;

nedok. rozhodovať

|| rozhodnúť sa

1. (s neurč. so spoj. že zried. i k čomu, zastar. i na čo ) po určitej úvahe dôjsť k istému záveru, odhodlať sa: r. sa odísť, ujsť, opustiť niekoho, niečo;
Rozhodol sa oženiť sa s ňou.
(Zúb.) Alina sa rozhodla, že tú vec skoncuje. (Jégé) Rozhodol sa na silný krok, na otvorenú manifestáciu. (Vaj.) Rozhodol sa k činu. (Sev.)

2. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) vybrať si, vyvoliť si niekoho, niečo spomedzi viacerých ľudí, vecí, spomedzi viac možností: Pri voľbe medzi dieťaťom a mužom som sa rozhodla za muža. (Jégé) Rozvážil chladne všetky okolnosti, rozhodol sa za sypáreň. (Kuk.) Iba na tom záleží, že dievča a mládenec pre seba sa rozhodnú. (Tat.) Nakoniec vybrala si vec, pre ktorú sa rozhodne. (Mráz);

nedok. rozhodovať sa

rozhodnutie, -ia stred.

1. výrok, úsudok, súd konečnej platnosti, konečný výsledok, ukončenie predchádzajúcich úvah, diskusií, uznesenie: r. porady, zasadania;
predložiť niečo na r.;
zásadné, dôležité r.;
Finančnú otázku rozriešili rozhodnutím, že niečím prispeje obec a niečo sa požičia.
(Fr. Kráľ) Život i smrť toľkých ľudí závisela na vašom rozhodnutí. (Jil.) Kupecký vidí, že rozhodnutie závisí teraz od grófa. (Zúb.);
práv. súdne, úradné r. prejav súdu al. iného verejného orgánu, ktorý autoritatívne zakladá al. upravuje právne pomery;
odvolať sa proti r-iu, r. najvyššieho súdu;
sudcovské r.
(Luby);
hovor. r. padlo v poslednej minúte (v športovom zápase ap.) o výsledku sa rozhodlo celkom na konci zápasu;

2. úmysel, odhodlanie, rozhodný krok (vykonať niečo): pevné, nezlomné, prenáhlené r.;
dospieť k r-iu, zmeniť (svoje) r.;
Toto jeho rozhodnutie netrvá dlho.
(Zúb.) Ešte večer oznámila zadiveným rodičom svoje rozhodnutie. (Jégé);
dozrelo v ňom r. rozhodol sa;
z vlastného r-ia (Jaš.) dobrovoľne, z vlastnej vôle

rozhodný príd. m.

1. ktorýmoc konečnej platnosti, konečného rozhodnutia, rozhodujúci, veľmi významný, závažný, dôležitý: r-é slovo, r-á chvíľa, doba, hodina, r. čas, r-é okolnosti, r. boj;
urobiť r. krok
;

2. majúci schopnosť rázne konať, zasiahnuť, rázny, smelý, odvážny, energický, rezolútny, odhodlaný, priebojný: r. človek, r. čin, r. hlas, tón, r-á vôľa, r. odpor;
r-é osvedčenie;
r-á odpoveď, r. protest, urobiť r-é kroky;
Vysloví svoje rozhodné veto.
(Šolt.) Jeho reč je rozhodná, že ťažko bude proti nej niečo namietať. (Hor.);

rozhodne prísl.

1. rázne, energicky, odhodlane: r. hovoriť, odpovedať;
r. tajiť, popierať niečo;
protestovať, vystúpiť, postaviť sa, stavať sa r. proti niekomu, proti niečomu;
žiadať niečo r.;
r. odmietať, zavrhovať niečo;
zakročiť r.
;

2. expr. s modálnym odtienkom určite, istotne, dozaista, naozaj, bezpochyby, nepochybne: Sme rozhodne hrdinovia dňa. (Hruš.) Ona mi ich rozhodne kazí, moju čeliadku. (Kuk.) Bola rozhodne pekná osoba. (Jégé) Mal v sebe rozhodne určité schopnosti. (Al.) Je to rozhodne krajina so slávnou, hrdinskou, priekopníckou prítomnosťou. (Jes-á) Teraz by sa už rozhodne malo niečo stať. (Švant.);

rozhodnosť, -ti žen. r. ráznosť, odhodlanosť

Naposledy hľadané výrazy

1. rozhodn���� v Slovníku slov. jazyka