Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „reza��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

rezač, -a muž. r. kto sa zamestnáva rezaním niečoho, pracovník pri rezacom stroji: r. skla, r. papiera, r. rúr;

rezačka1, -y, -čiek žen. r.

rezáč, -a muž. r. pracovník, ktorý reže, orezáva niečo (obyč. vinič): (Oliver) je dobrým rezáčom, nožnice sa mu samy tisnú do prútia. (Heč.);

rezáčka, -y, -čok žen. r.

reza, -ia, -ie príd. m. určený na rezanie, vhodný na rezanie: r. nástroj, r. stroj;
r. horák
na rezanie kovov plynom

rezačka1 p. rezač

rezačka2, -y, -čiek žen. r. stroj na rezanie: ručná r., r. slamy sečkovica;
repná r., r. na okopaniny

rezačka3, -y, -čiek žen. r. práca pri rezaní viniča, orezávanie viničových výhonkov: Vinič zrezali zavčasu. Rezačka je robota zodpovedná. (Heč.)

rezajňa, -ne, -ní žen. r. nár. šopa, prípadne miestnosť v stodole na rezanie sečky: zádvoria, rezajne a pajty tmavé (Ráz.-Mart.);
Zavrie sa do tmavej rezajne. (Ráz.)

rezák, -a muž. r.

1. mn. č. obyč. v predné zuby človeka al. iného cicavca: horné, dolné r-y;
Medzi rezákmi mal širokú medzeru.
(Al.)

2. tech. druh noža používaného najmä v stolárstve: r. na preglejky

rezance, -ov (j. č. rezanec) mn. č. muž. r. tenké, úzke pásiky z cesta, druh vareného múčneho jedla: makové, tvarohové, orechové r-e posypané makom, tvarohom, orechami;
r-e do polievky;

pren. niečo tvarom podobné rezancom: r-e repy (Gráf);
Rezance slaniny plávali na povrchu (polievky). (Ondr.);
expr. Dedinky nahusto, polia rezance (Jes-á) úzke pásiky polí;

rezancový príd. m.: r-é cesto na rezance;
r. nákyp z rezancov;
r-á polievka s rezancami;

rezančeky, -ov muž. r. mn. č. zdrob. expr.

rezanka, -y žen. r. poľnohosp. sečka;
porezané steblá (napr. kukuričné): krátka r., zakvasovanie r-y

reza príd. m. majúce ostré, výrazné, vyhranené črty: Mužná, výrazná hlava s ostro rezaným nosom. (Letz) Jej ostro rezané pery ho vábili. (Jégé)

rezať, -že, -žú nedok.

1. (čo, zried. i koho i bezpredm.) ostrým nástrojom (obyč. nožom al. pílkou) vnikať do niečoho, rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. sečku, r. drevo, prútie;
r. sliepky, husi, barany
zabíjať podrezaním;
Sformovanú hlinu režeme na tehly. (Ondr.);
hovor. expr. dať sa r. dať sa operovať;
Chodili doktori, obväzovali, rezali, ale nič nepomohli (Taj.) operovali;
odb. r. stromky orezávať;
r. závity (na skrutke) vyrezávať;
r. plech strihať

dvakrát meraj, raz rež nekonaj prenáhlene, buď rozvážny;
Chlapec bol naľakaný a taký človek skôr reže ako meria (Min.) neuvažuje;
(neurobí, nepovie, neprezradí niečo), ani keby ho rezali za nijakých okolností, vôbec nie;
r. do živého dotýkať sa najháklivejších problémov;
expr. r. niekomu (živé) pásy z chrbta veľmi ho trápiť, mučiť, moriť;

2. (o rezacích nástrojoch) mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: Nôž reže ako britva (Zúb.) je veľmi ostrý.

3. (koho) (o tesných predmetoch) zarezávať sa, zarývať sa do tela;
spôsobovať rezavú bolesť: guma, špagát, povraz ma (ho, ju) reže;
Kabát ma reže pod pazuchami.
(Al.) Remeň si podopchával palcom, aby ho nerezal. (Fig.) Pod kolenami ho rezali tvrdé sáry (čižiem). (Švant.);
hovor. oči ma režú o ostrej, pálčivej bolesti v očiach;
neos. Rezalo ho v očiach, akoby sa mu bol do nich ťažký dym tisol. (Švant.)

4. expr. (čo) (o rýchle sa pohybujúcich telesách) prechádzať niečím naprieč;
pretínať, rozrážať: Parník reže vlny oceána. (Vaj.) Meteor reže vzduch. (Mih.) Rakety zdajú sa rezať nebesá. (Vlč.) Delfíny rezali vodu, ukazujúc svoje čierne chrbty. (Jes.);
motor. slang. r. zákrutu prechádzať zákrutu s najmenšou možnou odchýlkou od priameho smeru vozidla;
šport. slang. r. loptu, loptičku (pri tenise, pri stolnom tenise) odraziť ju raketou tak, aby dostala rotáciu;

5. (čo, do čoho) (obyč. o zmyslových pocitoch) nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť na zmysly, vzbudzovať ostrý, pálčivý pocit: To svetlo fialové ako reže zrak! (Fab.) Jeho hlas ostro rezal Bosému do ucha. (Kuk.) Voda sa mu penila na väzoch, rezala kožu po chrbte. (Tat.) Ceng, ceng, reže mi nervy zvonec. (Hor.)

6. expr. (koho, čo; class="sc" /> koho, čo čím) biť, tĺcť, mlátiť: Ukrutne ju na dereši režú a lomia. (J. Kráľ) Pohonič reže bičiskom kone. (Bod.);

pren. ostro, nemilosrdne vyčítať niekomu niečo, ostro kritizovať niekoho al. niečo;

dok. k 6 zrezať;

opak. rezávať, -a, -ajú

|| rezať sa

1. (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: (V ústach) režú sa už zúbky. (Gab.) Najmladšiemu rezali sa zúbky. (Podj.)

2. expr. zried. (do čoho) prenikať, vrezávať sa: (Anna) zvolala strašným hlasom. Hlas rezal sa do srdca. (Vaj.) (Chlapi) s hrôzou hľadeli na hromádku belasých tisícok, ktoré sa rezali do očí ako nože. (Urb.)

rezateľný príd. m. ktorý možno rezať, ktorý sa dá rezať: r. materiál;

rezateľnosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho rezateľného: r. dreva, kovu

reza príd. m. ostrý, drsný, nepríjemne pôsobiaci: r. vietor (Hor.);
r. prach (Jil.);
r. dym (Ondr.) štipľavý;

rezavo prísl.: r. sa smiať

Naposledy hľadané výrazy

1. reza�� v Slovníku slov. jazyka