Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rac��mia” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

racek, -cka, mn. č. -cky muž. r. kniž. čajky: Prileteli racky. (Taj.) Racky poletujú okolo dunajskej lode. (Ráz.);
bludný r. (Horov)

racemát, -u muž. r. chem. inaktívna forma opticky aktívnej látky zložená z rovnakých dielov pravotočivej a ľavotočivej formy: inaktívny r.

racémia, -ie žen. r. chem. vlastnosť niektorých látok, že nejavia optickú aktivitu, aj keď ich zložky sú opticky činné;

racemický príd. m.

racemirácia, -ie žen. r. chem. reakcia, pri ktorej vzniká racemát

ráchať, -a, -ajú nedok. hovor. expr.

1. (čím, na čo, po čom) búchať, trepať: Z posledných síl ráchal kladivom na matricu. (Tat.)

2. strieľať;

dok. rachnúť

rachétľa i rachetľa i rakétľa, -le, -tieľ/-tlí žen. r.

1. hovor. trochu zastar. prskavá raketa;
prskavka: páliť r-e (napr. na vianočnom stromčeku);
Z nej (oráčiny), ako rachétle, dvíhali sa škovránky. (Vaj.) Svietili na nebi bielymi rakétľami. (Karv.);
pren. Až k nebu prskoce smiech jeho rachetieľ. (Pláv.)

2. hovor. pejor. nadávka starej, odpornej žene: stará r.

rachitída, -y (star. i rachitis neskl.) žen. r. lek. choroba z nedostatku vitamínu D a minerálnych látok prejavujúca sa mäknutím a krivením kostí, krivica, anglická choroba;

rachitický príd. m.: r-é zmeny spôsobené rachitídou;
r-é deti choré na rachitídu

rachitik, -a, mn. č. -ci muž. r. človek, ktorý má al. prekonal rachitídu

rachnúť, -ne, -nú, -chol dok. hovor. expr.

1. s rachotom padnúť, spadnúť;
pren. Rachla pangermanistická politika Bachova (Záb.) padla, skrachovala. Také smelé polety, a tu rachni rovno do čierneho smútku a ťažkej starosti (Kuk.) dostaň sa, upadni.

2. vydať silný zvuk, buchnúť, tresnúť;
neos. poriadne rachlo udrelo (o blesku);

3. (čo, koho, na čo, po čom) udrieť buchnúť: rachol ho po hlave;

4. streliť, vystreliť;

5. škol. slang. prepadnúť;

nedok. k 3, 4 ráchať

rachot, -u muž. r.

1. silný hrmivý, praskavý zvuk, hrmot, lomoz: ohlušujúci r.;
r. hromov, výstrelov;
r. bubnov;
r. diel
(Jes.);
r. vlakov (Žáry);
pekelný rachot padajúcich bômb (Top.);
zrútiť sa s r-om;

2. lek. zvuk, ktorý pri dýchaní vydávajú choré pľúca: vlhký, suchý r.;

rachôtik, -a muž. r. zdrob. lek. slabý rachot na pľúcach

rachotať p. rachotiť

rachôtik p. rachot

rachotina, -y, -tín žen. r. pejor. stará, zničená, pokazená vec, obyč. náradie al. dopravný prostriedok: A keby to boli poriadne veslice ako na mori, ale staré rachotiny. (Hor.) Tak, kde máte tú vašu rachotinu? Celá partia nechala robotu a obklopila stroj. (Hor.)

rachotiť, -í, -ia i rachotať, -oce, -ocú, -otajúc nedok. expr. vydávať al. spôsobovať rachot, hrmotiť, lomoziť: stroje, vozy, bubny, hromy, pušky, výstrely rachotia, rachocú;
rachotenie stoličiek
(Jes.) Stará mamka rachotila riadom. (Jes-á);

dok. zarachotiť i zarachotať

rachotivý príd. m. spôsobujúci, robiaci, vydávajúci rachot, rachotiaci: mosadzných pokrievok rachotivé tresky (Jes.)

rachotný príd. m. zried. spôsobujúci rachot, rachotiaci: r. záprah (Mih.)

rachúnok, -nku muž. r. zastar.

1. účet: Aby nám nepredložil extra rachúnok za poškodený historický stolec. (Vans.)

2. výpočet: Židia preskúmali, porátali, ale rachúnok stoličných pánov nepotešil. (Taj.)

račí p. rak

račica, -e, -číc žen. r. zried. (obyč. v rozprávkach) samica raka: (Judka) z nohy na nohu, sťa račica by. (Hviezd.)

ráčik p. rak

racionalista p. racionalizmus

racionalistický p. racionalizmus

racionalita, -y žen. r. rozumové chápanie, ponímanie, rozumovosť, racionálnosť

racionalizácia, -ie žen. r. úsilie sledujúce účelnejšiu a hospodárnejšiu organizáciu ľudskej činnosti, najmä výrobnej: r. výroby, práce;
r. pôdy
úprava pôdy sledujúca jej najlepšie využitie;

racionalizačný príd. m.: r-é snahy

racionalizátor, -a muž. r. kto zavádza, robí racionalizáciu, kto racionalizuje: r. výroby;

racionalizátorský príd. m.: r-á činnosť

Naposledy hľadané výrazy

1. rac��mia v Slovníku slov. jazyka