Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „predo” v Slovníku slovenského jazyka

pred,predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom;
stáť pred niekým v pozore;
Chlapci postávali pred fabrikou.
(Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom;
Obaja stáli pred ženbou.
(Barč);
pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi;
povedať niečo pred svedkami;
Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali.
(Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým;
mať strach pred niečím, pred niekým;
Triasla sa pred ním.
(Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom;
predstúpiť pred niekoho;
Blíži sa pred hostinec.
(Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.);
pren. postaviť niekoho pred súd;
Pýtaj sa pred fiškála.
(Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

predo p. pred

preďobať, -e, -ú dok. zried. (čo) ďobaním prebiť, urobiť dieru do niečoho: Hlavu mu preďobali zobáky iných kohútov. (Jes-á)

|| preďobať sa ďobaním sa odniekiaľ dostať, vykľuť sa: Preďobalo sa nám prvé húsatko. (Fr. Kráľ);
pren. Vodné masy preďobali sa cez úzke hrdlo ústianskej doliny (Fab.) predrali sa.

predobed, -a muž. r. zried. jedlo pred obedom, desiata: objemný p. (Kuk.);
Drží v ruke salámu, čo dostali v jedálni pri raňajkách na predobed. (Fr. Kráľ)

predobedie, -ia stred. hovor. predpoludnie: Celé predobedie bola Lejla u svojej dôvernice. (Vaj.)

predobedňajší, -ia, -ie i predobedný príd. m. hovor. zried. ktorý sa uskutočňuje pred obedom: predobedňajší kalištek (Vaj.) ktorý sa pije pred obedom

predobedom prísl. hovor. zried. predpoludním: Predobedom som bola navštíviť Idu. (Jégé)

predobedovať, -uje, -ujú nedok. zried. jesť desiatu, desiatovať: Berie z taniera šišky a predobeduje. (Fr. Kráľ)

predoblička, -y, -čiek žen. r. anat. pôvodný vylučovací orgán stavovcov (dnes iba v embryonálnom štádiu vyšších stavovcov)

predobraz, -u muž. r. osoba al. jav slúžiaci za ideálny vzor, príklad, symbol: Aký je ideálny predobraz slovenského literárneho jazyka? (Min.) Francisci hľadal v ľudovej tvorbe predobrazy budúcnosti. (Piš.)

predobrotivý príd. m. expr. zried. veľmi, vrcholne dobrotivý: p-á ľudskosť (Fig.)

predobrý príd. m. expr. veľmi, nanajvýš dobrý: p-á duša (J. Kráľ);
Dobrá je, predobrá, taká mäkká, ženská. (Vaj.);

predobre prísl.: Cítim sa predobre. (Tim.) Či dobre počula Ela? Dobre, predobre! (Vaj.)

predodňom (star. pís. i predo dňom) prísl. hovor. pred svitaním, pred začiatkom dňa: Cestá sme už porobili predodňom. (Tim.)

predohra, -y, -hier žen. r.

1. inštrumentálny úvod k opere al. inému hudobnému dielu, ouvertúra: operná, operetná p.;
chorálová p.;
slávnostná p.
;

2. udalosť, čin, skutok, ktorý priamo niečomu predchádza, ktorý je úvodom k niečomu: Všetko bola nevinná predohra k tomu, čo nasledovalo. (Jil.)

predojazyčný príd.: fon. p-é spoluhlásky artikulované prednou časťou jazyka

predok1, -dka, mn. č. -dkovia muž. r. príslušník toho istého rodu, rodiny al. národa v dávnej minulosti: Moji predkovia pochodili z Turecka. (Ráz.) Bohvie po ktorom svojom predkovi zdedil nepokojnú krv. (zúb.) Šetrite reč, to dedičstvo, tú pozostalosť predkov. (Hviezd.) Sloveni, predkovia dnešných Slovincov. (Škult.)

predok2, -dku muž. r.

1. predná časť, predná strana predmetu al. veci;
predná časť nejakého priestoru: p. domu, voza, vlaku, tela;
p. člna
(Heč.);
p. vozíka (Taj.);
Začínam pliesť predok (svetra). (Bedn.);
p. dvora;
Na samom predku bývali starí.
(Tat.)

hovor zastar. viesť p. vynikať v niečom: Pri rozhovoroch viedli predok Baláž a Galuška. (Záb.)

2. ban. pracovisko pri razení vodorovného, ukloneného al. strmo uloženého banského diela

predoktóbrový príd. m.

1. vzťahujúci sa na obdobie pred Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou: p-é udalosti;
p-á historiografia
;

2. hovor. vzťahujúci sa na obdobie pred výročím tejto revolúcie: p-é súťaženie

predôležitý príd. m. expr. veľmi dôležitý: p. problém (Karv.);
p-á tvár (Vám.)

predolieť, -ie, -ejú dok. zried. (čo) prekonať, zdolať: „Však to už len predolieme nejako,“ posmeľuje Lúčan. (Ráz.)

predom prísl. kniž. vopred, dopredu: p. dané závery (Min.)

predominancia, -ie žen. r. kniž. nadvláda, prevaha: p. západoslovenského obyvateľstva

predominovať, -uje, -ujú nedok. kniž. mať prevahu, prevládať: predominujúce vplyvy (Mráz)

predoperačný príd. m. lek. predchádzajúci pred operáciou: p-á príprava

predoslať, -šle, -šlú dok. kniž. (čo) oznámiť, povedať pred niečím: p. úvod, p. niekoľko slov;

nedok. predosielať, -a, -ajú

predošlý príd. m.

1. ktorý časove priamo predchádzal, predchádzajúci: p. deň, p-á noc, p. týždeň, p. mesiac, p. rok, p-á jar, p-á jeseň;
p-é storočie;
p. život;
p-á generácia;
p. stav;
p-é povolanie;
p-á kapitola, p. odsek, p-é číslo časopisu
;

2. ktorý sa už skôr na niečom zúčastnil, predchádzajúci: p-í účinkujúci (v divadle)

predostatný príd. m. predposledný: p. tanec (Kuk.);
p. deň (Heč.);
p. večer (Chrob.)

Naposledy hľadané výrazy

1. predo v Slovníku slov. jazyka