Význam slova „pred” v Slovníku slovenského jazyka

pred,predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom;
stáť pred niekým v pozore;
Chlapci postávali pred fabrikou.
(Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom;
Obaja stáli pred ženbou.
(Barč);
pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi;
povedať niečo pred svedkami;
Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali.
(Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým;
mať strach pred niečím, pred niekým;
Triasla sa pred ním.
(Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom;
predstúpiť pred niekoho;
Blíži sa pred hostinec.
(Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.);
pren. postaviť niekoho pred súd;
Pýtaj sa pred fiškála.
(Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

pred- i predo- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. smerovanie deja do popredia, pred niekoho al. pred niečo;
predbehnúť, predísť, predstihnúť niekoho;
prednožiť, predpažiť;
predložiť, predostrieť niečo;
predstúpiť pred niekoho
;

2. predchádzanie v čase: predhrávať, predspevovať, predčitovať, predhrievať;
predsušiť, predtlačiť;
predplatiť;
predpovedať
;

II. pri podst. menách

1. dejového al. činiteľského, zried. i iného významu utvorených od slovies s predponou pred- má obdobné významové odtienky ako v príslušných slovesách: predpoveď, predstih, predklon, predzvesť, predpredaj, predspev, predhrievač, predtanečník, predspevák, predplatiteľ, predchodca;

2. vyjadruje, že pomenovaná vec sa nachádza pred niečím: preddomie, predhorie, predkolenie, predkožka, predlaktie, predmestie, predmostie, predpolie, predizba, predsieň, predvoj, predplúžok, predsádka;

3. vyjadruje, že pomenované časové určenie al. to, čo je nejako časove zaradené, predchádza pred niečím: predpoludnie, predobedie, predvečer, predjarie;
predhistória;
predjedlo, predkolo, predzápas
;

III. pri príd. s významom

1. ktorý sa stal, ktorý bol pred tým, čo vyjadruje základ: predkapitalistický, predmájový, predmanželský, predmarcový, predobedný, predprevratový, predreformačný, predsmrtný, predvčerajší, predveký, predvojnový, predvolebný;

2. nachádzajúci sa pred niečím: preddunajský, predmestský, predhorský;

IV. pri prísl. vyjadrujúcich skorší čas, než vyjadruje základ: predvčerom, predvečerom;
predpoludním, predvlani

predáčka p. predák

predaj, -a muž. r. vymieňanie tovaru za peniaze, predávanie: p. obuvi, nábytku;
dobrý p.;
p. vo veľkom;
maloobchodný p.;
p. na úver;
p. na dražbe;
mať niečo na p.;
Vozil drevo na predaj do mesta.
(Tim.);

predajový príd. m.: p. denník

predajňa, -ne, -ní žen. r. miestnosť, kde sa predáva nejaký tovar: družstevná p.;
p. kníh, umeleckých predmetov;
školná, pojazdná p.;
vedúci p-e;
viesť, zriadiť p-u

predajný príd. m.

1. týkajúci sa predaja: p-á cena za ktorú sa môže predávať;
p-á miestnosť v ktorej sa predáva;
p-é družstvo zaoberajúce sa predajom istých výrobkov;

2. poskytujúci za peniaze al. za hmotné výhody to, s čím kupčiť sa prieči zásadám mravnosti: p-á žena ktorá sa predáva;
p-á láska za peniaze;
p. človek bezcharakterný, dajúci sa podplatiť;

predajnosť, -ti žen. r. bezcharakternosť

predák, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. vedúci pracovnej skupiny: Tomčík, čo zastupoval predáka, vstal z lavice. (Hor.)

2. kto zaujíma nejaké význačnejšie postavenie: Deti lepších rodičov, takzvaných predákov, prednášali básničky. (Gab.);

predáčka, -y, -čok žen. r. k 1

preďaleký príd. m. kniž. veľmi ďaleký, veľmi vzdialený: p-é nivy (Hviezd.);
p. vesmír (Ráz.);
p. brat (Reis);

preďaleko prísl.: Robila s nimi výlety ďaleko, preďaleko. (Tat.)

predantický [vysl. -ty-] príd. m. jestvujúci pred antickým obdobím: p-á spoločnosť

predarmo prísl. zried. nadarmo, márne, zbytočne: Predarmo ti to on isto nepovedal. (Šolt.) Nie som pes, aby ma predarmo toľko trýznili. (Ondr.)

predaromný príd. m. zried. celkom, úplne zbytočný: p-á vec

pred, -á, -ajú, predaný dok.

1. (čo) uskutočniť predaj niečoho, dať niekomu niečo za peniaze: p. dom, pozemok;
p. voly, kone;
p. niečo draho, lacno, výhodne;
Hlúpy chytro kúpi a neskoro predá.
(prísl.);
p. niečo za babku, za fajku tabaku, za misu šošovice veľmi lacno;

2. (koho, čo) za peniaze al. za iné výhody zradiť, zapredať: Predali nás. (Stod.);

nedok. predávať, -a, -ajú

|| predať sa

1. dať sa získať za úplatky pre cudzie záujmy, dať sa podplatiť: Maďari predali sa Arnulfovi za pomocníkov proti Morave. (Škult.)

2. (o žene) dať za peniaze svoju česť, svoje telo;

nedok. predávať sa

predavač, -a muž. r. kto predáva v obchode: šikovný, úslužný p.;

predavačka, -y, -čiek žen. r.;

predavačský príd. m.: p-é schopnosti

predávkovať, -uje, -ujú dok. lek. (čo) dať väčšiu dávku, než je potrebné: p. liek

predávno, -a stred. expr. zried. dávna minulosť: Ešte za dávna-predávna chodili spolu za dievčatmi. (Min.)

predávny príd. m. expr. zried. veľmi dávny: Obchodníci si vyrovnávajú predávne účty. (Hor.)

predbeh, -u muž. r. bás. preteky: Všetci ženú sa kams` v bezohľadnom predbehu. (Ráz.)

predbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho) behom predísť, predstihnúť: Mali lepšie kone, predbehnú prenasledovateľov. (Jégé) Šimon odbočil z cesty a snažil sa predbehnúť Draka. (Chrob.)

2. (koho, čo) časove v nejakom konaní predísť, predstihnúť: p. niekoho s odpoveďou;
Gazda chce sa rozvravieť, ale Karol ho predbehne.
(Gráf) Bartolomeides svojím dielom predbehol dobu. (Škult.)

3. (koho) v niečom niekoho prekonať, nad niekým vyniknúť, predhoniť: Mate predbehol v blahobyte oboch bratov. (Kuk.) V koloristike ste ma predbehli. (Vaj.);

nedok. predbiehať, predbehávať, predbehúvať i predbehovať

predbernolákovský príd. m. filol. jestvujúci pred účinkovaním A. Bernoláka: p-é obdobie

predbežný príd. m. konaný, vykonaný ako príprava pred niečím, majúci dočasnú platnosť, dočasný, nie definitívny: p. rozpočet, plán;
p. návrh;
p-á zmluva, p-á kontrola, p-á kalkulácia, p-á zpráva;
p-á prehliadka;
p-é uzávery
;

predbežne prísl. dočasne: p. nerozriešená otázka

predbiehať, -a, -ajú i predbehávať, -a, -ajú, zried. i predbehovať, -uje, -ujú i predbehúvať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) behom al. chôdzou sa dostávať pred niekoho, predstihovať, predháňať: Doháňal a predbiehal som ženičky a chlapov. (Taj.) Predbehúvajú idúcich z kostola. (Heč.)

2. (koho, čo) časove v istom konaní predstihovať, predchádzať: Do kaštieľa jedna druhú budú s vydajom predbiehať. (Urbk.) Dostali sme list, predbeháva Hana mužovu odpoveď. (Jil.) Hromobitie predbeháva blesk. (Hviezd.) Nechcem predbiehať udalosti. (Jil.)

3. (koho) prekonávať v niečom, vynikať nad niekým: s týmto predbiehaním Martina bol by Jožko vydržal gazdovať. (Heč.);

dok. predbehnúť

|| predbiehať sa i predbehávať sa, zried. i predbehovať sa i predbehúvať sa (s kým i bezpredm.) behom al. rýchlou chôdzou sa predstihovať, predháňať sa, pretekať sa (navzájom al. s niekým): Milióny ľudí sa predbiehajú. (Jil.) Náš kočiš chcel sa predbehávať s vozíkom. (Šolt.) Predbehuj sa s ním. (Dobš.) Videl som ich, ako sa predbehúvali. (Bodic.)

predbojovník, -a, mn. č. -ci muž. r. kniž. kto bojuje za nové myšlienky, za nové idey, priekopník: p. socialistickej kultúry;
p. nových myšlienok;
p. proti feudalizmu
(Al.)

predbúrkový príd. m. zried. ktorý predchádza pred búrkou: p. dážď (Vaj.)

predčasný príd. m. ktorý nastal al. sa deje pred obvyklým al. príhodným časom, termínom: p-á smrť, p-á staroba, p-á zima;
p-á radosť
daromná, márna: p-é uzávery nepremyslene, prenáhlené;
lek. p. pôrod;

predčasne prísl.: p. narodený;
p. sa tešiť na niečo
;

predčasnosť, -ti žen. r.

predchádzajúci, -a, -e príd. m. ktorý niečomu predchádza: p-a príčina, p-a príprava;
p-a doba, p-a generácia, p-e pokolenie;
p. súhlas

Naposledy hľadané výrazy

1. pred v Slovníku slov. jazyka