Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pero” v Slovníku slovenského jazyka

pero1, -a, pier stred.

1. rohovitý útvar s machnatými výrastkami po stranách, vyrastajúci z pokožky vtákov slúžiaci na chránenie ich tela: husacie, kohútie, pávie, pštrosie p., kormidlové perá;

2. hovor. ozdobná kytička z pier al. kvetov: dať si p. za klobúk, svadobné p.;

perko, -a, -riek nár. i pierko, -a, -rok i pierce, -a, -rec stred. zdrob. expr. ;

perečko, -a, -čiek stred. zdrob. expr. : perečko belavé, červený dolomán (Botto)

pero2, -a, pier stred. nástroj na písanie (s rúčkou i bez rúčky): plniace p., malé, redisové p.;
písať p-om
;
pren.: živiť sa p-om spisovateľstvom;
kniž. príspevok z jeho p-a od neho

vie narábať s p-om písať;
kniž. majster p-a dobrý spisovateľ;
expr. tisne sa mu niečo do p-a, pod p. žiada sa mu niečo napísať;
mať ľahké, dobré p. je dobrý štylista, jeho diela sa dobre, ľahko čítajú;

perko, -a, -riek i pierko, -a, -rok stred. zdrob. expr.

pero3, -a, pier stred. pružný pás na zachytenie nárazov, na hromadenie energie a pod.;
pružina: oceľové p., voz na p-ách;
Z fotelov trčali perá.
(Jes.);

perový príd. m.: p. otoman, p. voz, p. kultivátor, p-á oceľ, p-é vložky;
šport. p-á váha do 57,15 kg v pästiarstve, do 62 kg v zápasení

pero4, -a, pier stred. odb. vyvýšenina na predmete, ktorá zapadá do žliabku druhej časti predmetu: p. na škridle, spojenie na p. a drážku;

perový príd. m. p-é spojenie dosák

perohryz, -a, mn. č. -ovia muž. r. pejor. pisár, škrabák, čarbák (Vaj., Bod.)

perokresba, -y, -sieb [vysl. -z-] žen. r.

1. (bez mn. č.) kresba perom;

2. hovor. obraz namaľovaný touto technikou: na stene visia p-y;

perokresbový, zastar. i perokresebný príd. m.

peroľahký príd. m. odb. neobyčajne ľahký: p. papier

perón, -u muž. r. hovor. železničné nástupište: čakať na p-e+ perónny i perónový príd. m.: p. lístok vstupný lístok na perón

perónka, -y, -nok žen. r. hovor. perónny lístok

peronospóra, (neodb. i perenospóra), -y, -spór žen. r. bot.

1. huba p. chmeľová (Peronoplasmopora lucmuli);

2. choroba viniča spôsobená istým druhom huby

perorálny príd. m. lek. podávaný, sprostredkovaný ústami: p-a dávka, p-a liečba;

perorálne prísl.: p. podávať liek

perorovať, -uje, -ujú nedok. zastar. hovoriť záverečnú reč (Kuk., Hviezd.)

perovanie, -ia stred.

1. tlmenie nárazov: dobré, slabé p.;

2. tech. zariadenie slúžiace na tlmenie nárazov, súhrn pier: priečne, pozdĺžne p., pneumatické p.

perovaný príd. m. opatrený perami, pružinou: p-é auto, p-á električka, p-é vozidlo, p-é sedadlo

perovať, -uje, -ujú nedok. tlmiť, oslabovať nárazy: auto dobre peruje, vozeň zle peruje, lyže perujú

perovitý príd. m. majúci podobu pera, špirálovite zakrútený: p-á blizna, p-é listy;

perovite/-ito prísl.

perovka, -y, -viek žen. r. typ. kresba pozostávajúca iba z čiar a určená na reprodukovanie

pero p. pero3 i pero4

peroxyd, -u muž. r. chem. druh kysličníka obsahujúceho o jeden atóm kyslíka viac, ako mu podľa mocenstva prináleží: p. vodíka;

peroxydový príd. m.

perozubný príd.: fon. p-é hlásky (v, f) vyslovované priblížením spodnej pery k horným rezákom, labiodentálny

Naposledy hľadané výrazy

1. pero v Slovníku slov. jazyka