Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ozvať” v Slovníku slovenského jazyka

ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.

1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon;
ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev;
ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy;
ozvú sa kroky
počuť niekoho prichádzať;
ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu;
hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;

2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.);
pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.

3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor;
I hlad sa ozve.
(Ráz.);
ozval sa jej materský cit (Jégé);
maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;

4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)

5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);

nedok. ozývať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. ozvať v Slovníku slov. jazyka