Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ohlásiť” v Slovníku slovenského jazyka

ohlásiť, -i, -ia dok.

1. (čo) dať na vedomie, podať niekomu zprávu o niečom, oznámiť: o. radostnú zvesť, príchod niekoho;

2. (koho, čo) oznámiť príchod niekoho, nejakého dopravného prostriedku, zahlásiť: Bol presvedčený, že je to ich človek, ktorého ústredie ohlásilo. (Zgur.)

3. (koho) prečítať ohlášky (budúcich mladomanželov): A zajtra vás prvý raz ohlásim z kancľa. (Jil.)

4. nár. (koho) zavolať, pozvať: Prišla ohlásiť Annu. (Podj.) Ukázal som mu, kde ma má ohlásiť. (Ondr.);

nedok. ohlasovať, -uje, -ujú, k 1, 2 i ohlášať, -a, -ajú

|| ohlásiť sa

1. dať o sebe vedieť;
ozvať sa: Mladší syn sa už neohlásil. (Hor.) Ondrej sa mu ohlásil spod lipy neistým hlasom. (Vaj.)

2. podať niekomu zprávu o svojom príchode, oznámiť príchod, zahlásiť sa: Začali sa chystať, riadiť, poslali sa ohlásiť na zámok. (Kal.)

3. (proti čomu i bezpredm.) prejaviť (obyč. nesúhlasnú, opačnú) mienku o niečom, ozvať sa, poznamenať niečo: Mladí ľudia i naozaj ohlásil sa proti tomu. (Tim.) Dozorcu to omrzelo, i ohlási sa konečne. (Kuk.)

4. mať ozvenu, zaznieť, ozvať sa: Ale brána zaplesala sa mu pred nosom a za ňou ozval sa veselý smiech, až sa v pol dedine ohlásilo. (Podj.)

5. objaviť sa, prejaviť sa, ukázať sa: V tom čase ohlásili sa v literatúre Šafárik a Kollár (Vlč.) začali písať;
ohlásila sa choroba (Šolt.);
Keď sa ohlásil úsvit, pochopil som mimovoľne. (Karv.) Razom ohlásila sa jeho vždy pohotová žičlivosť. (Šolt.)

6. zastaviť sa, pristaviť sa cestou u niekoho: Pán Púčik, ešte sa u vás ohlásim. (Stod.);

nedok. ohlasovať sa k 1-5 i ohlášať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. ohlásiť v Slovníku slov. jazyka