Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „no����k” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

no1 spoj. priraď. (pred ňou sa píše čiarky)

1. odpor. spája dva vetné členy al. dve vety priraďovacieho súvetia s odporovacím významom, ale, avšak, lež: dve reťaze nevysokých, no veľmi malebných kopcov (Vaj.);
Rada by slovom uľaviť, no nevie ho nájsť. (Greg.) Zdalo sa jej, že je chudý, no bol to klam. (Kal.)

2. uvádza samostatnú vetu, ktorá má odporovací význam vzhľadom k predchádzajúcej výpovedi: Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať. No pristúpil ten dlhý vigan a bac! (Ráz.-Mart.)

3. v spojení nie iba... no istupňovací význam, nielen... ale aj: typ človeka nie iba zlého s skazeného, no pritom i naničhodného (Jes-á)

no2 čast.

1. (obyč. v spojení s inou časticou al. spojkou; class="sc" /> medzi nimi sa nepíše čiarka) uvádza rozličné druhy viet citového zafarbenia a má zdôrazňovací význam: No pravdaže! (Kuk.) No kdeže! (Bend.) No poďme, ujček! (Krno) No čo je? (Žáry) No tak vidíš. (Zúb.) No len uváž. (Tat.) No a trochu i tej pálenky. (Chrob.)

2. nadväzuje na predchádzajúcu súvislosť v reči: No, teraz je už dobre. (Ráz.) Bude ako v raji. No, čo ešte chcete? (Taj.)

no3 cit. (obyč. sa za ním píše čiarka)

1. i vyjadruje uvažovanie, usudzovanie, priaznivé hodnotenie: No, pochlapil si sa... (Zúb.) Pozrite ho len, ako ju poriadne spravil. No! (Kuk.) Nó — to ti dobre bolo zajatému! (Jil.)

2. i nnno vyjadruje pocit spokojnosti po dosiahnutí niečoho: Nó! — uspokojil sa Daňo. (Laz.) Dotiaľ vstáva, dotiaľ padá, až konečnehop!... Nnno! povie si ako po namáhavej robote. (Ráz.-Mart.) Nnno, — zamliazgal ústami akoby bol sardinku prežrel. (Jes.)

3. i noó vyjadruje prekvapenie, údiv: No, tu ho máš! (Al.) „Čo vás do toho?“ — na to ona. „Noó? Aká je to reč?“ — oči čierne sa mu zagúľali. (Tim.)

4. vyjadruje rezignáciu: Motory stoja. Už je po nich. No zbohom! (Bedn.)

5. i nno vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie k nejakej činnosti, núkanie, rozkaz;
(s opytovacou al. rozkazovacou melódiou) vyjadruje otázku, vyzvanie na odpoveď: Ujček, nože ho, no! (Taj.) Hovorte už raz, no! (Jégé) Nno! — súri ujo. (Hor.) No? — opýtal sa Bartoš. (Hor.) No...? obrátil sa k nemu rezko Vlačuha. (Skal.);
vo výraze no a? vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia, uvedenia výsledku: „Až doteraz som bol u doktora,“ hlásil hneď vo dverách. „No a?“... opýtala sa mať. (Zúb.)

6. i nono i no, no, expr. i nonono i no, no, no (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje uspokojovanie, chlácholenie: No, no, však to hádam u teba tak zle nevyzerá. (Kal.) No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) Nonono, nebude to také smutné. (Jégé) Nononono! Nemusíš sa urážať (Jes.) No, no, no, ešte si to najprv i ja pozriem. (Jégé)

7. i nono i no, no vyjadruje ohradenie sa, odpor, nesúhlas: No, lenzas začínaj lamentácie. (Taj.) No, no, nie ste anjelmi ani vy. (Jégé) Nono, viem čo sa patrí. (Taj.)

8. i nono, expr. i nonono (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje pohrozenie, varovanie, upozornenie: No, počkaj, veď mu ja dám! (Al.);
často vo výraze no len, no: No len, no, dievča. Len by si svoj skutok neobanovala! (Taj.)

9. vyjadruje ironické záporní hodnotenie, pohŕdanie, podceňovanie: No, má sa ti čo páčiť. (Urbk.) To som si deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.);
vo výraze no veru: No veru! má i kto prísť. (Taj.)

10. vo výrazoch že len no, až no má zdôrazňovací význam: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no (Dobš.) veľmi dobre. V národe bolo veselo až no! (Zgur.) veľmi veselo

nobil, -a, mn. č. -ovia muž. r. kniž. príslušník nobility, šľachtic: bohatí nobilovia (Jégé)

nobilita, -y žen. r. kniž. šľachta, šľachtictvo, patríciovia

nobilitácia, -ie žen. r. hist. prijatie do šľachtického stavu, povýšenie na šľachtica;

nobilitačný príd. m.: n-á listina

nobilitovať i nobilizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. hist. (koho) povyšovať, povýšiť na šľachtica, zemana

bl neskl. príd. m. hovor. obyč. iron. vznešený, elegantný, jemný, noblesný: nóbl dáma

noblesa, -y, -les žen. r.

1. (bez mn. č.) vznešenosť, jemnosť v chovaní, šľachetnosť, urodzenosť: vrodená noblesa ducha (Al.);

2. panská, vysoká spoločnosť, panstvo

noblesný príd. m. vznešený, jemný, urodzený: n-é gesto, n. pohyb, n-é vystupovanie;

noblesne prísl.;

noblesnosť, -ti žen. r.

noc, -i žen. r.

1. čas medzi západom a východom slnka, keď je tma (op. deň): mesačná, hviezdna n.;
čierna. tmavá n.;
jarná, tichá n.;
polárna n.
za polárnym kruhom (trvá niekoľko mesiacov);
biela n. v ktorej svieti polárna žiara;
prebdieť celú n.;
do neskorej, pozdnej n-i;
nastala n., zastihla ho n.;
svadobná n.
prvá, ktorú novomanželia strávia spolu po svadbe;
čierny ako n. veľmi;
pohľad hlboký ako n. (Ráz.) prenikavý;
hlboká, kraj. i tvrdá n. a) pokročilá, b) tmavá;
nocou, zried. i nocami v noci, po nociach;
byť, ísť, ostať u niekoho, niekde na n. prenocovať;
dlho, hlboko do n-i;
hovor. túlať sa, blúdiť, vláčiť sa po n-iach v noci, vykročiť, vyjsť do n-i vydať sa v noci na cestu;
pren. deva noci (Letz) prostitútka

vo dne v n-i, deň i (aj) n., dňom i n-ou, dňomnocou stále, neprestajne;
od ráno do n-i, od svitu do n-i celý deň, nepretržite;
nemať (ani) dňa ani n-i nemať pokoja, oddychu, odpočinku;
n. po n., n. čo n. každú noc;
mať zlú n. nespať (napr. od bolesti, pre starosti ap.);
dobrú n. pozdrav večer pri rozlúčke;
Noc má svoju moc (úsl.) o pôsobení neznámych síl prírody v noci;

2. Veľká noc kresťanské jarné sviatky;
jarné náboženské sviatky židov;

nôcka, -y, -cok . zdrob. expr.

nocionálny príd. m. pojmový, predstavový: lingv. n-e slovo vyjadrujúce pojem, n-a oblasť;

nocionálne prísl.

cka p. noc

nocľah, -u muž. r. ubytovanie na noc, poskytnutie prístrešia na noc, prenocovanie: dať niekomu n.;
dostať n.;
hľadať si n.
;

nocľažný príd. m.

nocľaháreň, -rne, -rní žen. r. miestnosť al. budova zariadená na spoločné prechodné ubytovanie osôb na noc, na prenocovanie: vojenská n., spoločná n., turistická n.;

nocľahárenský príd. m.

nocľažisko, -a, -žísk stred. zried. miesto na nocovanie: bačovo nocľažisko na priči (Ondr.)

nocľažiť, -í, -ia nedok. zried. nocúvať, spávať: Nocľažil u gazdov a jedol, čo mu dali. (Taj.)

nocľažné, -ého stred. poplatok za nocľah: vyplatiť n.

nocľažník, -a, mn. č. -ci muž. r. osoba, ktorá u niekoho hľadá al. dostane nocľah: potulný n.;
mať n-a
;

nocľažnica, -e, -níc i nocľažníčka, -y, -čok žen. r.

nocľažný p. nocľah

nočník, -a muž. r. nádoba na ľudský moč al. výkal (obyč. používaná v noci pre malé deti a chorých);

nočníček, -čka muž. r. zdrob. expr.

nočný príd. m.

1. týkajúci sa noci, vzťahujúci sa na noc: n. čas, n-á hodina, n-á doba, n-á chvíľa noc;
n-é ticho, n. chlad;

2. činný, pôsobiaci, prejavujúci sa v noci: n. strážnik, n. vrátnik konajúci službu v noci;
n. duch, n-á príšera, n-á mátoha (v rozprávkach al. predstavách poverčivých ľudí);
n. hmyz;
zool. n-é motýle (Nocturna);

3. konaný, vykonávaný, trvajúci v noci: n-á smena, n-á práca, n-á služba, n. dozor, n-á stráž, n. útok, poplach, n. mráz;

4. používaný v noci: n. stolík, n. zvonček, n-á lampa, n-á košeľa, n. vlak, n. lokál, podnik zábavná miestnosť otvorená v noci

nocovať, -uje, -ujú nedok. byť niekde cez noc, tráviť noc na nejakom mieste, spať niekde: n. doma, u priateľa, v chate, n. pod holým nebom v prírode;

opak. nocúvať, -a, -ajú;

dok. prenocovať

nocovka, -y, -viek žen. r. bot. tropická rastlina, u nás pestovaná v záhradkách (Mirabilis)

nocovkovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď líčidlokvetých bylín (Mirabilaceae)

noetika, -y žen. r. filoz. náuka o poznaní, teória poznania, gnozeológia;

noetický príd. m.: n. problém;

noeticky prísl.;

noetik, -a, mn. č. -ci muž. r. odborník v noetike

noha, -y, nôh žen. r.

1. (často v mn. č.) jedna z končatín živočíchov, pomocou ktorých sa pohybujú;
u človeka jedna z dolných končatín al. len chodidlo: konská n.;
bosá n., detská n.;
tenké, silné, hrubá, krátke, dlhé n-yy, n-y ako stĺpy
veľmi silné;
drevená n. protéza;
mať krivé n-y;
expr. čaptavé nohy;
rýchle, bystré n-y;
plochá n.
znížená al. vyrovnaná klenba chodidla;
preložiť n-y krížom (na kríž);
zlomiť, vytknúť si n-u, dupnúť n-ou, bolia ma n-y;
vstať na n-y
, pren. vyzdravieť;
zberať sa na n-y vstávať;
n-y sa mu podlamujú od únavy, slabosti al. od strachu;
K nohe zbraň! vojenský povel;
pren. Žiaľ, trápenie podlomili nohy aj jej (Taj.) zomrela;
neudržať sa na n-ách od slabosti, udržať sa na n-ách nepadnúť, neklesnúť, zostať pevne stáť, pren. zachovať si existenciu;
pliesť sa niekomu popod (pod) n-y zavadzať;
hľadieť si pod n-y, pren. dávať si pozor pri chôdzi;

pren. človek, nejaký tvor: Ani noha neopustí hranice nášho štátu (Laz.) nikto;
prišli, zhromaždili sa do n-y, prišlo všetko do n-y všetci

byť jednou n-ou niekde napoly;
skoro, temer;
vhupnúť niekde oboma n-ami úplne zapadnúť;
byť, stáť jednou n-ou v hrobe (nad hrobom) byť blízko smrti;
vziať (brať) n-y na plecia ujsť (dávať sa na útek);
prestupovať (prešľapovať) z n-y na n-u nepokojne stáť, byť nervózny;
ísť (vliecť sa) z n-y na n-u pomaly;
utekať, letieť, čo (ako) mu (len) n-y stačia veľmi rýchle, ozlomkrky;
vyskočiť, skočiť na (rovné) n-y odrazu, prudko sa postaviť;
ani n-ou nepohnúť neurobiť krok;
n-y mu zdreveneli nevládal sa pohnúť;
byť (celý deň) na n-ách pohybovať sa, chodiť (obyč. pri práci);
pol mesta, celá dedina, celý dom, všetko je na n-ách o zhone, ruchu;
vytiahnuť n-u z domu odísť;
ani n-u nevyložil z domu nikam nešiel;
ťažko, ledva vliecť (ťahať, vláčiť) n-y za sebou, vláčiť sa na n-ách chodiť s námahou;
n-y si necíti je ustatý od státia al. od chôdze;
sotva ju n-y nesú je slabá, ustatá;
n-y ho neposlúchajú nevládze ísť, chodiť;
hovor. otĺkať si n-y veľa chodiť;
hovor. expr. zodrať si n-y (po kolená, do kolien) veľa chodiť;
hovor. mať staré n-y o starých ľuďoch;
mať mladé n-y o mladých ľuďoch;
všetko, čo má ruky a nohy (nohy a ruky) každý, kto je schopný;
čo len nohy malo, utekalo (Urb.) každý, všetci;
akoby mu n-y vrástli do zeme zostal nepohnute stáť;
nevie, na ktorú n-u stúpiť nevie, čo robiť;
strácať pôdu (zem) pod n-ami mať neisté postavenie, byť neistý;
horí mu (nám, im) pôda (zem) pod n-ami hrozí nebezpečenstvo;
hovor. páli ho pôda (zem) pod n-ami je nespokojný;
pocítiť, cítiť, nachádzať pôdu pod n-ami mať pocit istoty;
hovor. žart. vstať ľavou n-ou o človeku, ktorému sa nedarí;
hovor. postaviť (stavať) niekoho, niečo na n-y povzniesť, (povznášať) niekoho, niečo, dopomôcť (dopomáhať), pomôcť (pomáhať) niekomu k niečomu;
postaviť sa na n-y zmôcť sa, upevniť sa, zlepšiť si postavenie;
stáť, byť na vlastných n-ách byť samostatný;
hovor. stavať sa na n-y a) brániť sa, b) vzmáhať sa;
div z nôh nespadol, skoro z nôh spadol veľmi sa prekvapil, naľakal;
podrážať, podkladať n-y niekomu, hádzať niekomu polená (brvná) pod n-y;
podkopávať niekomu pôdu pod n-ami
znemožňovať niekoho, robiť prekážky niekomu;
hovor. stúpať si na n-y vzájomne si prekážať;
obrátiť, prevrátiť niečo hore n-ami porozhadzovať, urobiť neporiadok;
byť hore n-ami v neporiadku, naopak;
žiť na veľkej (širokej, vysokej) n-e viesť prepychový život, žiť veľkopansky, hýrivo;
hovor. byť, žiť na zlej n-e s niekým byť v nepriateľstve, hnevať sa;
hovor. žart. dostať n-y (o veciach) zmiznúť, stratiť sa (o ukradnutí niečoho);
robiť niečo, pracovať, držať sa, brániť sa rukami-nohami (rukami i nohami) ako sa len dá, ako je možné;
samá ruká, samá noha o človeku s dlhými končatinami;
Kôň má štyri nohy a potkne sa (prísl.) každý človek sa dopustí chyby. Kto nemá v hlave, musí mať (má) v nohách (prísl.) o človeku, ktorý niečo al. na niečo zabudne a musí sa vrátiť;

2. podpera, podstavec nejakého predmetu: stolové n-y;
stolec o štyroch nohách
(Kuk.);
sklenené poháre na vysokých nohách (Jégé)

byť, stáť na hlinených n-ách mať slabé základy;

3. zool. rozšírený spodok tela u niektorých živočíchov (napr. u nezmara, slimáka ap.), ktorým sa kĺzavo pohybujú;

4. bot. v pomenovaniach rozličných rastlín: vtáčia (Ornithopus) druh poľnej rastliny, byliny;
kozia n. (Aegopodium) drobná bylina rastúca na lúkach, v hájoch ap.;

nožný príd. m.: n. sval, n-á šľacha;
tech. n-á brzda, n-á páka, n. pedál obsluhovaný nohou;

nôžka, -y, -žok žen. r. zdrob. expr. : malá n.;
n. kalíška
;
bot. ostrica vtáčia n. (Carex ornothopoda) druh ostrice;
stračia n. (Delphinium) rastlina z čeľade iskerníkovitých;
zámok na stračej n-e v rozprávkach;
ovoc. kozia n. spôsob štepenia;

nožička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. ;

nožisko1, -a stred. i žen. r. zvel.

Naposledy hľadané výrazy

1. no����k v Slovníku slov. jazyka