Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mak” v Slovníku slovenského jazyka

mak, -u muž. r.

1. jednoročná olejnatá rastlina s veľkým pestrým kvetom;

bot. rod rastlín (Papaver): m. siaty, m. vlčí;
hovor. poľný, divý, planý, slepý m.;
siať, pestovať m.
;
hovor. vyzerať ako strašidlo do m-u o nevkusne oblečenom človekovi;

2. sivomodré jedlé semeno tejto rastliny: celý, mletý m.;
rezance, opekance s m-om
;
hovor. pren. ľudí, detí ani m-u veľmi mnoho

ani mak, ani za mak, ani o mak vôbec nie, vôbec nič, ani trochu: v srdci ani mak nepohnutá (Tim.);
múky ani za mak (Kal.);
ani o mak lepší (Kuk.);
expr. ani za mačný mak z toho (Min.) vôbec nič;
ani za mačný mak sa nerozumie (Laz.) vôbec;

makový príd. m.: m. kvet k. maku, m-é zrnko z. maku;
m. koláč plnený makom, m. rožok posypaný al. plnený makom, makové prsty (Tim.) zababrané makom;
m. olej vytlačený z makového zrna, m. odvar z makovíc;
bot. pleseň m-á škodca maku vo vlhkých rokoch;
hut. m-é železo druh surového železa;
m-á liatina majúca lom s čiernymi grafitovými bodkami

nebudeme viac s tebou zaobchodiť ako s makovým kvetom (Tim.) veľmi jemne, pozorne;

mačný príd. m. hovor. len v spojeniach ani m. mak, ani m. máčik, ani o m. mak ani trochu;

máčik2, -a/-čka muž. r. zdrob. expr. mak;
pren. ani m. vôbec nič;
nikde máčka lásky (Hviezd.) ani trochu;

mačíček, -čka muž. r. zdrob. expr. obyč. len v spojení ani m.;
mačíček náklonnosti
(Tim.) ani trochu

Makabejec, -jca muž. r. v Starom zákone príslušník bojovného ortodoxného židovského kmeňa;

makabejec zastar. príslušník židovského telocvičného spolku;

makabejský príd. m.: m-é hnutie;
bibl. Kniha Makabejských názov časti Starého zákona

makadam, -u muž. r. stav. zmiešanina štrku a tmeliacich hmôt (najmä cementu) používaná na stavbu pevných hradských;

makadamový príd. m.

makadamovať, -uje, -ujú nedok. i dok. stav. dláždiť, vydláždiť, upravovať, upraviť cestu makadamom

makak, -a, mn. č. -y muž. r. zool. rod opíc (Macaca)

makao, -kaa stred. druh hazardnej hry v karty;

makaový príd. m.

makarónčina, -y žen. r. pejor. makaronizmus

makaronizmus, -mu muž. r. striedavé používanie jazykových prvkov z dvoch alebo i viacerých jazykov v jazykovom prejave

makarónsky príd. m. obsahujúci slová z dvoch al. viacerých jazykov al. slová jedného jazyka s koncovkami iného jazyka: m-e piesne

makaróny, -ov muž. r. mn. č. kuch. druh cestoviny rúrkovitého tvaru;

makarónový príd. m.: m. puding

mak, -á, -ajú nedok. hovor. expr. (čo, za čím i bezpredm.) ohmatávať, dotýkať sa;
siahať po niečom, niekam: Obzerá ruku, maká, hladí — skutočne mozole. (Kuk.) Vo vozni... stĺp. Makáme ho opatrne, a to ľad. (Taj.) Začal mak po stole za sklenicou. (Tim.) Makajúc sadne si na slamu. (Ráz.);

opak. makávať, -a, -ajú;

dok. omakať

makateľný príd. m. hovor. dajúci sa zistiť hmatom, hmatateľný;

pren. zreteľný, zrejmý, rukolapný: m. dôkaz;

makateľne prísl.;

makateľnosť, -ti žen. r.

makavý príd. m. hovor. ktorý možno vnímať zmyslami, hmatateľný, makateľný: napísať makavými písmenami (Podj.) veľkými;

pren. zrejmý, jasný, očividný: m-é lži (Vaj.);
m-é dôkazy (Taj.);

makavo prísl.: rozprávka makavo tendenčná (Šolt.)

mäkčeň, -a muž. r. diakritické znamienko na rozlíšenie niektorých spoluhlások (mäkkých al. pôv. mäkkých)

mäkčenie, -ia stred. fon. zmena akosti spoluhlások vplyvom nasledujúcich predných samohlások, palatalizácia;
mäkká výslovnosť

mäkčidlo, -a, -diel stred. odb. látka, prostriedok na zmäkčovanie niečoho tvrdého, zmäkčovací prostriedok: m. na kaučuk, na tvrdú vodu

mäkčiť, -í, -ia, rozk. -i nedok.

1. (čo) robiť mäkkým, poddajným, zmäkčovať: m. vodu;
mäkčiace prostriedky (na pranie);

2. (čo i bezpredm.) mäkko vyslovovať;

fon. spôsobovať mäkkosť spoluhlások;

opak. mäkčievať, -a, -ajú;

dok. zmäkčiť

Makedónia p. Macedónia

maketa, -y, -kiet žen. r.

1. model, znázornenie nejakej veci: m. tanku, knihy, tovaru (vo výklade);

2. výtv. prvá skica obrazu, prvý model sochy;

3. stožiar, z ktorého sa učia skákať parašutisti

makista, -u muž. r. príslušník francúzskeho hnutia odporu v druhej svetovej vojne

mäkkohubý príd.: odb. m. kôň majúci mäkký okraj dolnej čelusti (op. tvrdohubý)

mäkkoplutvý príd.: zool. m-é ryby s mäkkými lúčmi v plutvách

mäkkopodnebný príd.: fon. m-é spoluhlásky tvorené na mäkkom podnebí, velárne

mäkkosivý príd. m. zried. sivý jemného, pastelového odtieňa: m. traktor (Min.)

mäkkostný príd. m. lingv. týkajúci sa mäkkosti hlások: m-á korelácia výskyt protikladných tvrdých a mäkkých spoluhlások al. slabík v niektorom jazyku

Naposledy hľadané výrazy

1. mak v Slovníku slov. jazyka