Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kv��li��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kvá i kvá-kvá cit. napodobňuje zvuk, hlas, aký vydáva vrana, žaba, kačka: kváče vrana, kvá-kvá (Hviezd.)

kv, -u muž. r. expr. zried. blato, bahno: mokrý ako kvač (Hor.)

kvačať (nár. i kväčať), -í, -ia nedok. expr. byť v podrepe, v skrčenej polohe, čupieť, kvočať: k. na zemi, v kroví;
Advokát kvačí nehybne zdrevenený.
(Bod.);

pren. pejor. žiť na jednom mieste, trčať niekde: Čo tu len tak kvačí deň po deň. (Bod.);
má tu kväčať do smrti (Fig.)

kväčať p. kvačať

kváčiť, -i, -ia nedok. zried. (koho, čo) tlačiť, pritláčať;

obyč. dok. prikvačiť

kvačka, -y, -čiek žen. r.

1. hovor. hák, háčik: zavesiť kabát, klobúk na k-a;
Aj na udicu, po našom na kvačku.
(Jes-á)

ruky mu polámem na kvačky (Ráz.) na kúsky;

2. nár. ohnutá rukoväť palice al. dáždnika: pooprel sa (starúšik) na kvačku (Hviezd.);
kolembajúc (dáždnik) za kvačku na jednom prste (Jégé);

3. zastar. mäkčeň v pravopise: Tie oči vidia každú chybujúcu kvačku. (Vans.)

kväcka, -y, -ciek žen. r. nár. čo odkvaclo, odkvapnutý kus, kúsok polotuhej látky;
k. lekváru (Šolt.);
Stiera si kväcky múky z pŕs. (Ráz.)

kvackať (nár. i kväckať), -á, -ajú nedok. expr.

1. (čo) trúsiť, strácať, roztrusovať (obyč. polotuhú látku po väčších kusoch): k. kašu, lekvár;

2. padať, odpadávať po väčších kvapkách, kusoch: med, omáčka kvacká;

3. (o hlave) klesať: hlava mu kvacká (pri únave al. ospanlivosti);

dok. kvacnúť

kvačkať, -á, -ajú nedok. nár. (čo) zavesovať, vešať: Ďuro kvačká širicu na seba. (Tim.)

kväckať p. kvackať

kvačkatý príd. m. nár. zahnutý, hákovitý: k-á žrď (Hviezd.)

kvačkovať, -uje, -ujú nedok. nár. (koho) kvákať za vlasy: Mama, on ma kvačkoval. (Tim.)

kvacnúť (nár. i kväcnúť), -ne, -nú, -col dok. expr.

1. (čo, čoho) hodiť, utrúsiť, pustiť kus, kúsok polotuhej látky: k. kašu na tanier, k. za lyžičku masti;

2. (obyč. o polotuhej látke) odpadnúť v menšom množstve, spadnúť: lekvár kvacol z lyžice, omáčka mu kvacla na šaty;
motúz kväcol
(Hviezd.);

3. bezvládne ovisnúť, klesnúť: Ťažká brada kvacla mu až na prsia. (Jil.);

nedok. kvackať

kväcnúť p. kvacnúť

kváder, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r.

1. geom. teleso ohraničené šiestimi pravouhlými rovnobežkami, z ktorých dva protiľahlé sú vždy rovnobežné a zhodné, pravidelný rovnobežnosten;

2. skala s pravouhle pritesanými stenami: k-e žuly, múr stavaný z k-ov;

pren. základ, uholný kameň: kvádre nášho spoločenského života (Vaj.);

kvádrový príd. m.: k. múr, k-á stena z kvádrov;

kvádrik, -a muž. r. zdrob.

Kvádi, -ov (j. č. Kvád) muž. r. svévsky kmeň, ktorý žil okolo IV. stor. na území dnešného Slovenska pri Hrone;

kvádsky príd. m.

kvadrant, -u muž. r.

1. geom. štvrťkruh, plocha ohraničená dvoma na seba kolmými polomermi s príslušným oblúkom: zemský k.;

2. astron. prístroj na meranie výšky hviezd;

kvadrantový príd. m.

kvadrát, -u muž. r.

1. hovor. štvorec al. predmet, ktorýtvar štvorca: hrubý kvadrát remeňa (Al.);

2. mat. druhá mocnina

hovor. na kvadrát (v istých spojeniach) veľký: podliak na kvadrát (Jes.);

3. druh čiapky, ktorú nosia katolícky kňazi pri istých obradoch;

kvadrátový príd. m. k 1 : k. tvar;

kvadrátny príd. m. k 1, 2 trochu zastar. štvorcový: k. meter (m2)

kvadratický príd. m. mat. druhého stupňa: k-á rovnica, k-á plocha, k-á krivka;

kvadraticky prísl.

kvadratúra, -y žen. r.

1. mat. určenie obsahu rovinnej plochy, vyčíslenie integrálu;
k. kruhu prevedenie kruhu na štvorec tej istej plochy;

2. astron. zoskupenie dvoch nebeských telies, pri ktorom sa ich dĺžka odlišuje o 90°

kvadriénium, -ia stred. kniž. obdobie štyroch rokov

kvadriga, -y, -ríg žen. r. v starom Ríme voz so štvorzáprahom

kvádrik p. kváder

kvadrika, -y, -rík žen. r. geom. kvadratická plocha

kvadrila, -y žen. r. zastar. druh tanca, štvorylka (Tim.)

kvadrilión, -a muž. r. mat. bilión biliónov, milión triliónov, číslo s 24 nulami (1024)

kvadrívium, -ia stred. v stredoveku vyšší stupeň školy, kde sa vyučovala aritmetika, astronómia, geometria a muzika

kvádrovať, -uje, -ujú nedok. stav. (čo) umele napodobňovať prírodný kameň na omietke: kvádrovanie fasády, kvádrovaná omietka

kvádrový p. kváder

kvádsky p. Kvádi

Naposledy hľadané výrazy

1. kv��li�� v Slovníku slov. jazyka