Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „koh��t” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kohútiť sa, -i, -ia nedok. expr. hnevať sa, jedovať sa: „Nemôžem nič dať,“ kohútil sa Áron. (Urb.)

koherencia, -ie žen. r. odb. súvislosť, spojitosť: vnútorná k., byť v k-ii;

koherenčný príd. m.

koherentný príd. m. odb. súvislý, spojitý;

koherentnosť, -ti žen. r.

kohézia, -ie žen. r. odb. súdržnosť: fyz. k. molekúl, k. kvapaliny, pôdy;

kohézny príd. m.: k-a sila, k. tlak

kohorta, -y, -hort žen. r. oddiel vojska u Rimanov, desiata časť légie

kohúť1, -a, mn. č. -y muž. r.

1. samec kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, bažanta, tetrova ap.): plemenný k., vykŕmený k., kikiríkanie, spev k-a;
zarezať k-a;
galský k.
symbol Francúzska

bijú sa ako k-y o dvoch ľuďoch, ktorí sa často bijú;
o veľkých bitkároch;
nasršený ako k., červený ako k. od hnevu;
dva k-y al. dvaja k-i na jednom smetisku o súperoch;
červený k. na streche požiar: Bežte domov, lebo vám červený kohút na streche zakikiríka (Vaj.) chytí sa dom. Už aj na streche kaštieľa sedel červený kohút (Urbk.) horelo;

mn. č. pren. zosob. -i a) záletný muž, sukničkár: Gróf bol hrozný kohút, každá peknejšia ženská musela byť najprv jeho. (Karv.);
b) o človeku, ktorý sa ľahko necháva uniesť hnevom: Chlapci obstanú dvoch napaprčených kohútov (Al.) bijúcich sa chlapcov;
c) o pyšnom, nafúkanom človeku: Ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu a teraz pozri — aký kohút. (Min.)

2. zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra do komína;
plechová ozdoba na strechách znázorňujúca kohúta;

kohútí, -ia, -ie príd. m. k 1 : k. spev s. kohútov;
k-ie pero z chvosta kohúta;
k-ie zápasy z. kohútov, obľúbený šport v niektorých krajinách;
šport. k-ia váha ľahká váha v boxe;

kohútik1, -a, mn. č. -y muž. r. zdrob. expr.

kohút2, -a, 6. p. -e muž. r. uzáver vývodu tekutiny al. plynu, častejšie kohútik: plynový k.;
vypúšťací, regulačný k.
;

kohútový príd.: tech. k. rozvod pomocou kohúta

kohútik1 p. kohút1

kohútik2, -a muž. r.

1. uzáver vývodu tekutiny al. plynu: vodovodný, plynový k., k. ventilu;
otvoriť k.
;

2. spúšť na niektorých strelných zbraniach (napr. na puške, pištoli ap.): natiahnuť k.;
spustiť k.
vystreliť;

kohútikový príd. m. opatrený kohútikom: k-á puška

Naposledy hľadané výrazy

1. koh��t v Slovníku slov. jazyka