Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dušu” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

dušať sa, -í, -ia nedok. nár. dušiť sa (Hviezd.)

dušičkovať sa, -uje, -ujú nedok. fam. oslovovať sa „dušička“

dušiť sa, -í, -ia i dušovať sa, -uje, -ujú nedok. zaverovať sa slovami „na moj dušu“, ubezpečovať, uisťovať, tvrdiť niečo: Kristína sa dušila, že jej nič nechýba. (Zgur.) Dušoval sa, že partizán bol ranený. (Tat.);

dok. zadušiť sa

dus, -u muž. r. bás. zried. dusno: Hoc v duchu horkú tuchu čujem, dňov blízkych sparno, dus a tlak... (Hviezd.)

duša, -e, -í žen. r.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: cítiť v d-i žiaľ, radosť;
Stojí bledá, zničená, s odpornosťou v duši.
(Kuk.)

hovor. na moj (hriešnu) d-u (zaverenie) istotne, celkom isto;
odvaliť niekomu kameň z d-e uľaviť, uľahčiť;
odľahlo mu na d-i uľavilo sa mu, uspokojil sa;
uraziť niekoho do hĺbky d-e veľmi;
vštepiť si do d-e zapamätať si;
klásť na d-u zdôrazňovať, dôrazne prikazovať;
mať niečo na d-i myslieť na niečo, trápiť sa s niečím;
vidieť, nahliadnuť niekomu do d-e, až na dno d-e vedieť o myšlienkach, úmysloch niekoho;
čítať niekomu z d-e vedieť, čo má na mysli, čo zamýšľa;
vravieť, hovoriť niekomu do d-e dohovárať, karhať;
hovorí mi z d-e hovorí to, s čím i ja súhlasím, čo i ja mám na mysli;
chudobný na d-i duševne obmedzený;
niečo sa niekomu vrylo do d-e zapamätal si to;
prirástlo mi to k d-i obľúbil som si to;
robiť niečo z d-e, z hĺbky d-e oduševnene, s oduševnením;
vliať (dať) svoju d-u do niečoho vložiť do nejakej práce všetky osobné kvality;
raniť d-u niekomu spôsobiť duševnú bolesť, zármutok;
mať d-u zapálenú za niečo o nadšení;
to vychádza z d-e je celkom úprimné;
bibl. byť jedno telo a jedna d. úplne sa zhodovať, žiť v zhode, v láske;
hovor.: mať dušu na mieste byť uspokojený, spokojný;
vyložiť d-u na dlaň byť celkom úprimný;
letieť, bežať ako bez d-e veľmi rýchlo, splašeno;
d. mu piští po niečom, za niečím vášnivo túži;
ľud.: konať, robiť niečo o d-u (spasenú) zo všetkých síl;
sľúbiť na d-u zaveriť sa, zadušiť sa, potvrdiť sľub zaverením, zadušením;
predať, zapredať svoju d-u za výhody nečestne konať;
predať, zapísať svoju d-u čertovi (diablovi) konať zlé skutky;

2. nehmotná, od tela odlišná podstata človeka (v metafyzickom, náboženskom chápaní);
symbol života: d. človeka, ľudská d.

hovor. vypustiť, vydýchnuť d-u umrieť, skonať;
položiť d-u za niečo (za niekoho) umrieť, obetovať sa za niečo (za niekoho);
hovor.: žart. vytriasť d-u z niekoho usmrtiť, zabiť;
vypľuť d-u zomrieť;
mať d-u na jazyku, na vlásku, na nitke byť blízko smrti, umierať;
d. sa ho už ledva drží je na umretie;
d. chodí doň iba spávať o telesne veľmi slabom, o chorom človekovi;
striehnuť niekomu na d-u netrpezlivo čakať, kým umrie;
dal by mu i tú d-u o veľmi žičlivom správaní sa k niekomu;

3. centrum, základ, hlavný činiteľ: Pani Nagurská bola dušou domu. (Jes.)

4. hovor. človek: dobrá, šľachetná, poctivá, zlatá, naničhodná d.

ani živá d. nikto;
nebolo tam ani živej d-e nikoho;

5. fam. milá osoba (v oslovení): d. moja, drahá d.;

6. zastar. obyvateľ: obec s dvanásťsto dušami (Taj.);

7. vnútorná gumová rúra;
gumový vnútrajšok lopty: automobilová, bicyklová, futbalová d.;

8. ľud. dreň (napr. v baze, v brku ap.);

9. tech. hnota tvoriaca jadro (obyč. spevňujúce) inej hmoty: hliníkové lano s oceľovou d-ou;

10. hud. stĺpik medzi spodnou a vrchnou stenou sláčikových hudobných nástrojov;

11. nár. rybací mechúr

dušekupectvo, -a stred. zried. získavanie ľudí nečestným spôsobom, úplatkami ap. (Vaj.)

dušenka p. dušinka

dusený príd. m.

1. premáhaný, zatajovaný: d. hnev (Tim.);

2. tlmený: d. hlas (Kal.);

dusene/-o prísl.;

dusenosť, -ti žen. r.

duševeda p. dušoveda

duševno, -a, 6. p. -e stred. filoz. duševná oblasť

duševný príd. m. týkajúci sa vnútorného sveta človeka, vnútra, mysle, myslenia, ducha: d. svet, d. život, d. otras, d-á práca, d-á bolesť, d-á choroba, d-á rovnováha, d-á porucha;

duševne prísl.: d. pracovať, d. chorý, zdravý;

duševnosť, -ti žen. r. zried. duševno

dusičitý príd. m. chem. obsahujúci dusík v istom pomere: kysličník d.

dušička, -y, -čiek žen. r. expr.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: Tešilo ho pozorovať vývin ich dušičiek. (Jégé)

mať malú d-u byť prestrašený, zľaknutý, veľmi sa báť;
bola v ňom malá d. veľmi sa bál, bol prestrašený;
robiť niečo s malou d-ou so strachom;

2. nehmotná, od tela odlišná podstata človeka (v metafyzickom, náboženskom chápaní);
symbol života: náb. modliť sa za d-y zomretých

vypustiť d-u zomrieť;

3. hovor. človek: Elenka, verná dušička (Šolt.)

ani d. nikto;

4. fam. milá osoba (v oslovení): d. moja, drahá d.;
Stále sa obracal k svojej polovičke: No nie, dušička?
(Pláv.)

Dušičky, -čiek žen. r. pomn. deň 2. novembra, keď sa spomína na zomretých;

dušičkový príd. m.: bás. d-á nálada smutná, vážna

dusičnan, -u muž. r. chem. soľ kyseliny dusičnej: d. draselný;

dusičnanový príd. m.

dusičný príd. m. chem. obsahujúci dusík v istom pomere: kyselina d-á

dusík, -a muž. r. chem. plynný prvok značky N, nitrogénium;

dusíkový príd. m.: biol. d-é baktérie

dusíkatý príd. m. obsahujúci dusík: poľnohosp. d-é hnojivá;
chem. d-é zlúčeniny

dušinka, zried. i dušenka, -y, -niek žen. r. fam. milá osoba (v oslovení) d. moja, drahá d.

dus, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) nedovoľovať dýchať, zastavovať dych niekomu (niečomu), drhnúť, škrtiť: dym, kašeľ, plač, zlosť ho dusí;

2. (čo) potlačovať, utlačovať, ničiť: d. povstanie, vzburu, d. pokrok, rozvoj;

3. (čo) premáhať, utajovať, zadržiavať v sebe: d. v sebe plač, hnev, smiech, žiaľ, radosť, bolesť, zvedavosť;

4. (čo) hasiť: Ivan dusí oheň. (Greg.)

5. kuch. (čo) pripravovať jedlo pražením vo vlastnej šťave s malým množstvom vody: d. mäso, zeleninu;

6. expr. zried. (čo) napchávať, pchať niečo do niečoho: A kŕmi, dusí ju (hus) ďalej. (Vám.)

7. expr. hltavo jesť: Raz som tak dusil halušky. (Kuk.);

opak. dusievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 zadusiť;

k 1-5 udusiť;

k 6 nadusiť

|| dusiť sa

1. nemôcť dýchať, strácať dych: d. sa v dyme, od dymu, od tučnoty;
d. sa od smiechu, od plaču, od hnevu;
d. sa smiechom, plačom
;

2. expr. nemať dosť miesta, tlačiť sa: Dusia sa v jednej izbe štrnásti. (Tim.)

3. kuch. pražiť sa vo vlastnej šťave s malým množstvom vody (napr. o mäse al. o zelenine);

4. expr. zried. (čím) jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: Môžu sa ďalej dus keksami. (Ráz.);

opak. dusievať sa;

dok. k 1 zadusiť sa;

k 1, 3 udusiť sa;

k 4 nadusiť sa

dusitan, -u muž. r. chem. soľ kyseliny dusitej: d. sodný

dusitý príd. m. chem. obsahujúci dusík v istom pomere: kyselina d-á

dusivý príd. m. spôsobujúci dusenie, nedovoľujúci dýchať: d. plyn, d. dym, d. kašeľ;
pren. d-é ticho tiesnivé;

dusivo prísl.;

dusivosť, -ti žen. r.

dúška, -y, -šok žen. r.

1. bot. materina d. liečivá bylina (Thymus serpillum);

2. expr. zried. duša, dušička: A budem ju (tú jednu) húsť, kýmkoľvek bude vo mne dúška. (Kuk.)

dúškom prísl. bez prerušenia, bez oddychu, naraz, odrazu: Landík vypil mlieko dúškom. (Jes.) Z Málika sa vysypali obavy dúškom. (Hor.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dušu v Slovníku slov. jazyka