Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dobrá” v Slovníku slovenského jazyka

dobrák, -a, mn. č. -ci muž. r. človek dobromyseľnej, dobrosrdečnej povahy, veľmi dobrosrdečný človek, žičlivý človek: veľký d.;
Boli medzi nimi dobráci, ktorí sa so všetkým rozdelili.
(Gráf);

dobráčka, -y, -čok žen. r.;

dobrácky príd. m. i prísl. : d. človek, d. pohľad, d. hlas, d-a tvár, d-a duša, d-e slovo, d-e oči;
d. sa usmievať, d. pozerať
;

dobráckosť, -ti žen. r.;

dobráctvo, -a stred. dobromyseľnosť, dobrosrdečnosť, žičlivosť;

dobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr. ;

dobráčisko, -a stred. i muž. r. zvel. expr. veľký dobrák

dobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo) vziať, vybrať, prebrať všetko až do konca: Sumu môže podžupan dobrať i exekúciou. (Ráz.) Bartuš dobral medicínu (Jes.) vypil poslednú dávku.

2. kraj. opiť sa: Ty si zas dobral, že ani nevieš, čí si. (Kuk.);

nedok. k 1 doberať, -á, -ajú

|| dobrať sa kniž. (čoho, k čomu) preniknúť, dostať sa, dospieť k niečomu: Lúštil akési písmo a nevedel sa dobrať obsahu. (Jil.);
niečo krásneho, čo by sa dobralo až k samému srdcu (Jil.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dobrá v Slovníku slov. jazyka