Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „človek” v Slovníku slovenského jazyka

človek, -a, 3., 6. p. -ovi/-u, 5. p. človeče, mn. č. ľudia muž. r.

1. jedinec ľudského rodu, živá bytosť, schopná myslieť a pracovať, člen ľudskej spoločnosti, osoba: dobrý, zlý, múdry, známy, neznámy, cudzí, blízky, poriadny, falošný, úprimný č., vzácny, vynikajúci, mladý, dospelý, starý č., jemný, inteligentný, pracovitý, surový, pyšný, zdravý č.;
zavraždiť č-a;
vykorisťovanie človeka človekom
;
náb. Syn človeka Kristus

stať sa novým č-om zmeniť sa, polepšiť sa;
byť hotovým č-om dospelým, skúseným;
Človek i na šibenicu privykne prísl. o ľudskej prispôsobivosti;
šaty robia č-a prísl. a) výzor človeka závisí od šiat, v krajších šatách je človek krajší;
b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia;
vtáka poznáš po perí, č-a po reči prísl. podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka;
hovor. hriešny č. úbohý, biedny ľudský tvor;
náš č. kto patrí k nám, kto s nami rovnako zmýšľa, našinec;
si stratený človek (Jes-á) niet pre teba záchrany;

2. ľudská bytosť s dobrými vlastnosťami, ľudský, humánny tvor: spraviť, urobiť niekoho č-om, z niekoho č-a;
ozval sa, zvíťazil v ňom č.;
Bude na zemi nová jar, keď človek bude človekom.
(Ráz.)

3. mužská osoba, chlap: akýsi, istý č.;
Tohto človeka už videl.
(Ráz.)

4. človeče (ľudia) pri zvolaní, upozornení, oslovení, výzve a pod. (dôverne, karhavo, výčitavo a pod.): Človeče, dávaj pozor! Človeče, netáraj! Človeče, to je krása! Človeče, ako si to predstavuješ? — Človeče, pozor! (Kuk.) Aké tu kone mali, joj, joj, ľudia boží! (Stod.)

5. vyjadruje neurčitú osobu (= každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto), vzťahuje sa obyč. na hovoriacu osobu: č. nikdy nevie;
č. sa mýli;
č. ľahko zablúdi;
č. by neveril;
č. by si nepomyslel;
č. nevie, čo má robiť;
U vás zabudne človek aj na to, po čo príde.
(Čaj.) Človek je zvedavý. (Ráz.);

človečí, -ia, -ie príd. m. trochu arch. ľudský (často v rozprávkach): č-ia ruka (Kal.);
č-ia hlava (J. Kráľ);
duchu človečí (Sládk.);
V tých fabrikách hmýrila sa človečia robota. (Smrek);

človiečik, -a/-čka, mn. č. -ovia i ľudkovia muž. r. zdrob. expr.

1. človek nízkej, drobnej postavy: drobný, malý č.;

2. iron. o bezvýznamnom, nepatrnom človeku;

3. fam. o dieťati: Tretia v tej spoločnosti malých človiečikov bola Milka. (Vans.)

4. pri zápore, pri dôraznom popieraní nik, celkom nik: Nevidel pred sebou ani človiečika. (Urb.);

človieča, -aťa i človiečatko, -a, -tiek stred. zdrob. expr.

1. veľmi malý človek;

2. dieťa

Naposledy hľadané výrazy

1. človek v Slovníku slov. jazyka